Sue Thomas: F.B.Eye

Seriál natočený podľa skutočnej udalosti.

Kalendár

Štatistika

Poviedky

A zas tí zlí...

Autor: Erička

Jazyk: Slovenský 


„Tak čo, kedy majú prepustiť Maca?“ spýtal sa Jack Bobbyho.

„Vo štvrtok.“

„A pôjdete to aj niekam osláviť?“

„Hej. Zohnal som lístky na basket. Dúfam, že nám to vyjde. Už od začiatku spolu plánujeme niekam ísť,“ povedal Bobby. Z jeho hlasu bolo cítiť, že ja šťastný. Po chvíli zazvonil Jackovi telefón. „Prosím, Hudson!...kedy?...áno rozkaz...hneď sme tam.“ Keď Jack položil telefón tváril sa smutne a zároveň vystrašene. „Vážení! Máme tu teroristický útok. Veľká dodávka vrazila do dverí obchodného domu v centre. Nikto neprežil.“ Keď dohovoril všetci si vzali kabáty a išli do centra.

 

„No, konečne ste tu!“ povedal jeden policajt a pokračoval: „Stalo sa to okolo desiatej. Ako už určite viete dodávka vrazila do dverí a po niekoľkých sekundách explodovala.“

Myles: „Koľko je mŕtvych?“

„Vnútri bolo okolo 300 ľudí a nikto neprežil.“

Sue: „To je strašné!“

„Svedkovia tvrdia, že vodič bol Arab, tmavé vlasy a strapatá briadka. Viac nemáme.“

Agenti miesto útoku preskúmali a asi po dvoch hodinách sa vrátili späť do kancelárie.

 

Bobby: Technici zistili, že išlo o výbušniny typu C4. Ako už vieme tieto bomby najradšej používa Al-Kaida a Hamas.“

Jack: „Mohol to byť ktokoľvek. Tara prihlásil sa už niekto k útoku?.“

„Ešte nie. Nemáme zatiaľ nič.“

Sue: „V budove bolo presne 327 ľudí vrátane detí a aj manželka senátora Margaret Hartová s dcérkou Greace.“

Myles: „Možno bola terčom útoku ona.“

Jack: „Nie. Nemyslím. Keby ju chcel niekto zabiť nezabil by toľko ľudí. Senátor to už vie?“

Lucy: „Ešte nie.“

„Dobre. Ja so Sue za ním zájdeme a vy zatiaľ niečo vymyslite, lebo prakticky nemáme nič.“

 

V Kapitole

 

„Dobrý deň pán Hart. Som zvláštny agent Hudson a toto je agentka Thomasová. Prišli sme sa s vami porozprávať,“ povedal prijemným hlasom Jack.

„Nech sa páči, sadnite si. Ponúknem vám niečo?“

„Nie ďakujeme. Neviem či ste už počuli o útoku na Obchodné centrum spred troch hodín.“

„Ou, áno počul som. Je to strašné. Ale prečo ste prišli práve za mnou?“

„Pán senátor, viete v Obchodnom centre bola aj vaša manželka a dcérka,“ povedala Sue.

„Nie! To nie je možné! Ona je v práci a Greace v škole!“

„Je nám to strašne ľúto, ale je to bohužiaľ pravda. Úprimnú sústrasť.“

Senátor sa v tej chvíli rozplakal. Bolo mu jedno, čo povie celý svet. Jednoducho plakal, lebo prišiel o to najcennejšie, čo mal. O svoju jedinú rodinu, ktorú mal. „Prepáčte, ale teraz chcem byť sám. Prosím vás, odíďte.“ Jack so Sue odišli. Cestou do kancelárie nepovedali ani slovko. To ticho prerušil Jack: „Som agentom už dosť dlho a všeličo som sa naučil. Ale nikdy sa nenaučím ako povedať ľuďom, že ich najbližší odišli a už sa nikdy nevrátia. O niekoľko minút boli naspäť v kancelárií. „Tak?“ spýtal sa Bobby. „Ani sa nepýtaj. Mali ste ho vidieť aký bol zronený. Potom sa rozplakal a poslal nás preč,“ povedala smutne Sue.

Jack: „No a vy ste už nejako pokročili?“

„A ešte ako! Tara,“ odpovedal Bobby.

„Venujte pozornosť obrazovke,“ zdvihla ruku aby sa Sue otočila a pokračovala: „Toto sú zábery z letiska Dulles. Upriamte pozornosť na muža v čiernom kabáte.“

Myles: „Nevyzerá podozrivo.“

Tara: „Počkaj, ešte som neskončila. Vyzerá ako stereotypný Američan. Ale pozor! Teraz zájde na pánsku toaletu. O chvíľu odtiaľ vyjde už ako Arab. Poslala nám to bezpečnostná služba, pretože upratovačka našla na toalete falošnú bradu a fúzy. Spoznávate ho?“ Tara urobila detailný záber na tvár muža. „O môj Bože. To je predsa Kalil Abass,“ povedal Dimitrius. Sue sa nechápavo pozrela na Jacka. „K-A-L-I-L  A-B-A-S-S. je na zozname teroristov. Jeho syn pilotoval jedno z lietadiel, ktoré narazilo do WTC.“

Myles: „A máme ho tu, v Štátoch.“

 

Bobby: „Určite sem neprišiel len tak. Ak je tu, tak sa z najväčšou pravdepodobnosťou niečo chystá. Ale čo, to zatiaľ nevieme.“

Jack: „Presne tak. Nevieme čo. A preto odpoveď na túto otázku sa stane našou hlavnou prioritou. Lucy! Zisti aké veľké podujatia sa konajú v najbližších dňoch.“

Bobby: „No, tuším, že tie lístky predám.“

Jack: „Ak sa poponáhľame možno nebudeš musieť.“

 

Po chvíli prišla Lucy k Jackovmu stolu: „Nič som nezistila. V najbližšej dobe sa nič nekoná. Samozrejme ak nerátame športové zápasy. Ide o Washington – Los Angeles, futbal v utorok a v stredu basketbal Washington – Detroit.“

Myles: „Myslíš, že ich ciel bude nejaký zápas?“

Jack. „To nevieme. Ale je to možné. Naposledy bol ich cieľ verejná budova, tak si nemyslím, že by udreli znovu na to isté miesto. Popýtajte sa všade. Každého informátora. Dúfam, že aspoň oni budú niečo vedieť.“

 

Čas ubiehal veľmi rýchlo a onedlho bol večer. Všetci boli ešte stále v práci a zháňali informácie. No, bohužiaľ nič nemali. Do kancelárie vstúpil Dimitrius a v pravej ruke niesol disk. „Vážení! Toto sa nám dostalo do rúk. Tara pusti to.“ Tara vzala disk, pustila ho a rukou dala ako vždy znamenie Sue aby sa pozerala na obrazovku. Na zázname bol muž v lyžiarskej kukle a niečo hovoril po arabsky. „Ja sa nechytám čo hovorí,“ povedala Sue. „Neboj nie si sama,“ odpovedal jej Myles.

Jack: „Sue, on hovorí po arabsky.“

„Aha, to ste mohli povedať hneď.“

D: „Tara pusti sa do toho nech vieme čím skôr čo hovorí.“

„Už sa na tom pracuje.“ Hneď ako dohovorila začala prekladať. Asi po desiatich minútach skríkla a vstala zo stoličky: „Mám to! Počúvajte. ´Dnes ste boli svedkami svojho Božieho trestu. Vaše deti sa budú prizerať ešte ďalším trestom, ktoré majú jediný cieľ. Túto vojnu môže vyhrať iba jeden. Nastal deň božieho trestu a už onedlho sa budú naše deti radovať z víťazstva. Smrť žehnaj Amerike a celému národu.´ V arabčine sa to aj rýmuje.“

Myles: „Tuším, že sa vo voľno čase venuje písaniu sonetov.“

Bobby: „Možno neuvažuje až tak kreatívne ako ty Myles.“

Jack: „Tara skús digitalizovanú verziu. Možno niečo bude tam.“ Tara vzala disk a odišla preč s kancelárie. „Nie ste hladní? Zájdem niečo kúpiť.“ Ozvala sa Lucy.

Jack: „No, to by bolo fajn. Aspoň prídeme na iné myšlienky.“ Lucy si vzala kabát a odišla. Už bolo dosť neskoro a v okolí bol otvorený iba bufet, kde predávali hamburgery. Asi o 25 minúta sa Lucy vrátila z večerou. „Nič iné nebolo otvorené. Bobby, tebe som vzala šejk.“

„Ouu, ty si poklad Lucy.“ Povedal spokojne Bobby. Keď prišla Tara, pustili si disk. Agenti počuli iba vetu ´Dve kávy a úžasnú špecku!´ „No, som slobodný a iba v jednom podniku ponúkajú na obed úžasnú špecku.“ Prstom ukázal na Jacka a on odpovedal: „Majlo. Zájdeme tam a popýtame sa na neho. Samozrejme až ráno.“  Čas išiel tentoraz veľmi pomaly. Bolo už asi pol štvrtej ráno, keď sa ozvala Lucy: „Máme problém. Volali nám zo skladu vo Virginií. Okolo pol tretej v noci tam vtrhli maskovaní muži a ukradli výbušniny a nejaký dynamit.“

Bobby: „No, tak to sa mení situácia z vážnej na kritickú.“

Jack: „Tak toho sme sa báli.“

Tara: „Niečo mám! NSA zachytila šifrovanú správu. Kód ešte nedešifrovali a posielajú ho k nám. Hneď sa do toho dám.“ Keď bolo ráno všetci sa vybrali k Majlovi.

 

Majlo bol celkom slušný podnik. Vyzeralo to tam celkom útulne. Personál bol vždy príjemní a ochotní. Z okna bolo vidno na Kapitol, čo najviac fascinovalo turistov, ale aj miestnych. 

„Dobrý deň! Manning, Leland sme z FBI. Poznáte tohto muža?“ Bobby vytiahol fotku Kalila Abassa. Čašník sa zamyslel a povedal: „Áno, spoznávam ho sedel tam pri okne. Chodí sem už celý týždeň. Príde okolo piatej a vždy si objedná kávu.“

„Bol tu s niekým?“ spýtal sa Myles. „Áno. Chvíľu sa rozprávali a potom niekam odišli, asi na toaletu. Potom sa vrátili, zaplatili a odišli preč.“ 

Bobby: „Ďakujeme vám. Potrebovali by sme, aby ste prišli k nám a zostavili portrét muža, ktorý tu bol s ním.“ Čašník prikývol. V tom prišla jedna mladá čašníčka. „Prepáčte, že ruším.  Mohla by som si vás odfotiť? Viete, ja som sa ešte nikdy nestretla s pravými agentmi FBI. Chcem si doplniť moju zbierku slávnych ľudí.“ Čašník sa na ňu pozrel a povedal trochu nahnevaným hlasom: „Vendy, neotravujte agentov. Nemajú čas na vaše súkromné výstrelky!“ Bobby sa pozrel na Mylesa, na ktorom bolo vidno, že nemá záujem a dodal: „Prečo nie. Radi sa s vami odfotíme. A môj kolega ešte radšej. Však mám pravdu Myles.“

„Hej, veľmi radi.“ Odpovedal uštipačným hlasom Myles. Vendy podala fotoaparát svojmu vedúcemu a on ich odfotil. „Hej Vendy, ale chcem aj nejaké 9×13 do albumu.“ Povedal Bobby a usmial sa na ňu tým svojím nádherným úsmevom.     

 

„Tak čo ste zistili?“ Spýtal sa Jack Bobbyho. „No, Kalil sem chodí každý deň na kávu. Vždy o piatej.“ Povedal Bobby. Jack sa na chvíľu zamyslel a povedal: „Dnes by sme mu mohli urobiť privítací výbor. Dáme si kávu s ním a prehodíme pár slov. Možno sa sekne a nájdeme spoločnú reč.“

Keď prišli do kancelárie zastavila ich Tara. „Máme horúce novinky. Podarilo sa mi rozlúštiť správu od NSA. Na prvý pohľad sa zdá byť úplne neškodná. Ale!“

Myles: „Vedel som to. Vždy je nejaké ale.“

D: „ Bol by si taký ochotný a nechal Taru dohovoriť?“

„Veď hej, hej.“ Po uštipačnej Mylesovej poznámke Tara pokračovala. „Odčítala som s toho textu jednu adresu. North Capitol ST 1263. Je to prenajatý byt na istého Omara Hasama. Register má nepoškvrnený, až na pár pokút za parkovanie.“

Jack: „Super! Pohli sme sa ďalej. Takže nášho Omara navštívime a spýtame sa ho na pár vecí.“

 

Jack, Bobby, D a Myles vybehli z áut vo svojich neodolateľných tmavomodrých bundách so žltým nápisom FBI. Sue s nimi tento krát nešla a zostala v kancelárií. Keď prišli ku dverám bytu, Myles zaklopal na dvere a D povedal: „FBI! Otvorte prosím dvere!“ Ale nikto neotváral. Bobby vykopol dvere a všetci vošli dnu. V byte nikto nebol, až na Omarovu mŕtvolu, ktorá ležala v kúpelni.

Jack: „Omarov byt pravdepodobne slúžil ako ich základňa a jeho zabili. Prehľadajte to tu!“  

Po chvíľke sa ozval Myles: „Jack, pozri sa.“

D: „To sú mapy podzemných liniek, železničné trate...“

Bobby: „Pochybujem, že Omar bol starostom pre dopravné siete mesta Washington.“

Myles: „No, a máme pravdepodobný cieľ útoku.“

Keď sa vrátili do kancelárie, všetko povedali ostatným.

Jack: „Byt sme nechali strážiť, ak by sa doň náhodou niekto ešte chcel vrátiť.“

Sue: „Bol tu čašník z reštaurácie. Jeho popis sedí na istého Daniela Gomesa. Má 29 rokov. Sedel vo väzení dva roky za lúpež v potravinách a má aj pár nezaplatených pokút za parkovanie. Je to malý lump.“

Myles: „Prečo by sa terorista takého kalibru ako ja Abass stýkal z neschopným zlodejom.“

D: „To je otázka, na ktorú vie odpoveď iba Gomes.“

Bobby: „A čo keby sme sa ho išli opýtať?“

Lucy: „Gomes je mimo hry. Volali z mestskej polície. Gomesovo telo našli míľu od A9.“

Jack: „Začína to byť napínavé. No, nič panstvo. Je najvyšší čas vziať veci do vlastných rúk. Ešte stále je tu Abass a my ho chceme privítať.“

 

Pred podnikom stála zelená dodávka donáškovej služby, v ktorej sedeli Tara a Sue. Myles a Bobby boli vo vnútri a Jack s Dimitriusom boli vonku. Bobby sa samozrejme napchával hranolčekmi, Myles bol finančník s novinami, Jack sedel pred podnikom na lavičke a D bol nenápadný okoloidúci.

Nečakali dlho a cieľ sa blížil po chodníku.

Jack: „Sam36 Podozrivý je 10m od cieľa“

Tara: „Rozumiem Sam36. Pokračuj v akcií.“

Bobby: „Sam31 Je vo vnútri. Objednal si kávu.“

Myles: „Sam33 Podozrivý je na mieste.“

Jack: „Pripravte sa. Myles! Poď!“

Myles vstal a pristúpil ku Kalilovi a spýtal sa ho: „Prepáčte. My sa poznáme.“

Kalil: „Neotravuj.“

Myles: „Rád by som vás nechal vypiť si kávu, ale bohužiaľ to nejde. Musíte ísť so mnou.“

Do podniku pribehli agenti a Kalila zatkli.

Po akcií sa vrátili do kancelárie.

D: „Skvelá práca vážení. Pred chvíľou mi volala sledovačka. Zatkli ďalších ostatných. Je to vykryté.“ A všetci si zatlieskali.

Jack: „Bobby, myslím, že ten basket stihneš.“

„V to dúfam!“

Myles: „Čo takto večera u Slapyho?“ Všetci boli v šoku, že to Myles navrhol. „Kto by to o tebe povedal. Ty a Slapy? Nie, to nejde od kopy.“ Povedal Lucy.

„Čo??? Majú dobré hamburgery.“

Všetci súhlasili a išli spolu na večeru. Pri stole sa rozprávali o všeličom možno. Od doby keď sa spoznali, cez čas keď prišla Sue až po dnešný deň. Keď už bolo neskoro, rozlúčili sa a odišli domov.

 

Ráno mali prepustiť Maca z väzenia. Bobby ho išiel vyzdvihnúť do Marylandu. Bol trochu nervózni, ale to ho hneď prešlo. Keď Mac vyšiel z brány väzenia prišiel k Bobbymu. Chvíľu sa na seba pozerali a potom sa objali. Vyzerali ako keby sa objali po prvýkrát.

„Máš oči po mame.“ Povedal milo Mac.

Bobby sa na neho pozrel a bol trochu v šoku. „Vieš, urobil som v živote veľa chýb ale najväčšia bola, keď som vás opustil.“

Mac chytil Bobbyho okolo ramien a vybrali sa spolu na basket. Prežili spolu snáď najkrajší deň, aký len môže prežiť otec zo synom. Bobby mu odpustil a prial fakt, že Mac je súčasťou jeho života.

 

KONIEC

Poslední komentáře
29.09.2016 15:21:30: www.dedra-katalogy.cz dedra Vánoce Dedra Vánoce
17.08.2016 12:49:06: www.dedra-katalogy.cz Dedra aktuální katalog, slevy, registrace, přidej se zdarma, Slevy až 23% Dedr...
06.05.2016 15:12:40: Uniq parfémy http://www.cesky-parfem.cz/ Sleva 30% - Uniq parfémy - parfémy a sleva Uniq parfémy
01.04.2015 21:40:58: www.oricosmetics.cz Oriflame registrace www.ori-cosmetics.cz Oriflame katalog www.krasa365.cz Orif...