Sue Thomas: F.B.Eye

Seriál natočený podľa skutočnej udalosti.

Kalendár

Štatistika

Poviedky

Rukojemníci

Autor: Erička

Jazyk: Slovenský


Na FBI bolo v posledných mesiacoch veľmi rušno. Administratívnej práce bolo každým dňom viac a viac. Zločinci nestrácali čas a stále páchali veľa zla. Síce agenti pár malých zločincov zatkli, ale ulice Washingtonu neboli ani zďaleka čistejšie. Samozrejme našich agentov zmysel pre humor nikdy neopúšťal. Na mušku si často brali Mylesa, ktorý im niekedy liezol na nervy. Predsa je to ich Myles, ktorý drží celý tým svojim spôsobom pohromade. Medzičasom zrušili pol Dimitriusovho titulu zastupujúci vedúci na vedúci. Všetci boli radi, že tento post dostal niekto, kto si to fakt zaslúži. Po zlej skúsenosti s dvadsaťšesťročným sopliakom po niečom inom ani netúžili. Darcy už bola vo Washingtone pol roka. Boli z Bobbym veľmi šťastí a krásni pár. V posledných týždňoch ju trochu zanedbával, ale vždy si to vyžehlil svojim neodolateľným austrálskym úsmevom. Tara ešte stále chodila z lekárom Tomom Dreidenom. Mali sa radi a nič im v láske nebránilo. Dimitrius bol samozrejme ešte stále ženatý a vychutnával si lásku svojej manželky Donny, pubertu dcéry Tanye a úspechy syna Davida vo futbale. Jediný kto bol zatiaľ „na ocot“ boli Jack, Sue, Myles a Lucy. Lucy čakala na toho svojho pravého princa na bielom koni a Myles na svoju popolušku z kočom a záprahom zo štyroch čiernych koni. A naša Sue a Jack? Ešte stále si nechceli priznať čo k sebe cítia.

Po meste už dva týždne vyčíňala banda zlodejov bánk. Vykradli spolu štyri banky a ako sa zdalo ani zďaleka nemali plné vrecká. „Tak, zhrňme si čo máme.“ Povedal Dimitrius. „Spôsob lúpenia rovnaký ako v prvých troch prípadoch.“ Otvoril diskusiu Jack. Pri kávovare stál Myles, ktorý pil horúcu kávu a po chvíľke mlčania pokračoval: „Prídu do banky, vyberú zbrane, spustia slávne ´navaľ prachy inak ťa zabijem´ a odídu v čiernom Forde z ruksakmi plnými zelených.“ Do diskusie sa pridala Sue: „Značka je samozrejme pri každom prepade falošná.“ Ďalej pokračoval Bobby: „Sú vždy traja. Budeme ich volať Alfred, Albert a Abraham...“ Mylesovi sa zase niečo nepáčilo a musel vysloviť svoj trápny argument: „Čím samozrejme nechceme uraziť pána Nobela, Einsteina a Lincolna, však?“ Bobby sa na neho pozrel svojím vražedným pohľadom. Keď ho uvidel Myles sklonil hlavu a napil sa kávy. „Ty jednoducho musíš stále niečo kritizovať!!!“ Okríkla ho Lucy. Do kancelárie vošla Tara, ktorá bola na vrátnici po videokazety z kamier v banke. Skôr než niečo povedala obzrela sa smerom ku Sue a kývla rukou, aby jej mohla odčítať z pier. „Tak tu sú videokazety z posledného prepadu.“ Sue automaticky zareagovala. „Hneď sa do toho dám.“ Tara sa na ňu usmiala a prikývla hlavou. „Tara! Skús znovu vypátrať pôvod toho čierneho Forda. Možno na niečo prídeme, alebo sme predtým niečo prehliadli.“ Povedal zúfalo Jack. Sue si vzala videokazety a sadla si za svoj stôl. Všetci v hĺbke duše dúfali, že Sue niečo objaví. O chvíľu Sue vstala, pozrela sa na Jacka a povedala: „Nič. Ani len na maličkú sekundičku nepohli perami. Ak samozrejme nerátame vyslovenie slávnej vety, ktorú nám už pretlmočil Myles.“ Jackov pohľad sklesol a aj pohľady ostatných agentov.

Bolo už pol šiestej, keď na FBI prišla Darcy. Bobby jej totiž sľúbil romantickú večeru. Keď vošla do dverí a uvidela Bobbyho, hnev ju hneď prešiel. „Oúúú... ja som... prepáč mi to Darcy.“ Darcy sa mu pozrela do očí a povedala: „Nemusíš sa ospravedlňovať. Chápem, že musíš zachraňovať svet, ale aj Superman bol hrdina a na svoju frajerku si našiel čas vždy.“

„Ja viem. A mrzí ma to. No, vlastne sme už skončili. Môžeme ísť na tú večeru teraz. Čo ty na to?“ Darcy chvíľu váhala, ale nakoniec súhlasila. „Dobre.“ Bobby sa v duchu zaradoval. Vzal Darcy za ruku a odišli na sľúbenú večeru. Za nimi sa pobrali domov aj ostatný. Ako posledný odchádzal Jack. Sue a Lucy sa zviezli výťahom do podzemnej garáže, aby nasadli do auta a odviezli sa spolu domov. Za volant si sadla Lucy a po chvíli otočila kľúčom. S pod kapoty auta sa len ozvalo „BUCH“. Lucy sa tak zľakla, že v tom okamihu len vyskočila na sedadle a vykríkla. „Lucy! Stalo sa niečo?“ Spýtala sa Sue ešte vystrašenejšia než Lucy. „Tuším nám práve vybuchlo auto.“ Obe vystúpili z auta a zastali si ku kapote . V tej chvíli vyšiel z výťahu Jack a pristúpil k dievčatám. „Čo sa stalo?“ Spýtal sa hľadiac na dymiace auto. „Lucy hovorí, že nám vybuchlo auto.“ Jack sa len nechápavo pozrel na dievčatá. „Skrátka v motore niečo buchlo. Asi si budeme musieť zobrať taxík.“ Povedala smutne Lucy. „Áno tu budeme musieť. A ráno sem pošlem Charlieho, aby sa ti pozrel na auto Lucy.“ Po malilinkej chvíľke mlčania sa ozval Jack. „Načo sa voziť taxíkom. Ja vás rád hodím domov. Aj tak to mám po ceste.“ Lucy a Sue sa usmiali. „To bude od teba veľmi šľachetné Sparky.“ Zavtipkovala si Sue a ešte väčšmi sa na Jacka usmiala. Jack jej úsmev opätoval, ale bol to jeho úsmev, jeho lišiacky úsmev.  

Za tým čas Bobby z Darcy sedeli v aute a viezli sa do reštaurácie. O pár minút Bobby zastal pri Antoanovi (neviem či sa to tak píše), najdrahšej reštaurácií v meste. „Si sa snáď zbláznil? Tu stojí jedno šampanské 100 dolárov!“ Bobby sa usmial a povedal. „Pre mňa najdôležitejšia a najkrajšia žena na svete si zaslúži len to najlepšie.“ A v tej chvíli na ňu žmurkol. To Darcy úplne položilo a Bobbyho pobozkala na pery. Keď Bobby vystúpil z auta, otvoril Darcy dvere a ponúkol jej svoju ruku. Ona svoju vložila do jeho a vybrali sa smerom ku dverám reštaurácie. Keď vstúpili dnu všetko tam vyzeralo ako v rozprávke. Privítal ich vrchný. a usadil ich ku stolu pre dvoch. Bobby Darcy odsunul stoličku, aby si mohla sadnúť a potom ju zas prisunul. Sadol si a chvíľu sa na seba pozerali. Vyrušil ich až vrchný. „Prepáčte, že vás ruším. Ráčte si objednať.“ Povedal milým hlasom. Naši holúbkovia pozerali do jedálnych lístkov a po chvíli si objednali pečené kuracie stehná so zemiakmi a zeleninovou oblohou. Ako prípitok si objednali spomínané šampanské za 100 dolárov. Bobby dojedol ako prvý a pozeral sa na Darcy. Ona v tej chvíli ani netušila čo ju čaká. Darcy dojedla, utrela si pery obrúskom a položila ho vedľa taniera. „Čo sa tak na mňa pozeráš?“ Spýtala sa milo Bobbyho. „Dnes si veľmi krásna.“ Darcy sa na neho usmiala. „Aj ty si dnes veľmi pekný.“ Bobby v tej chvíli vytiahol z vrecka červenú zamatovú krabičku. Chytil Darcy za ruku a povedal: „Darcy D´Angelová. Milujem ťa z celého srdca a chcem s tebou stráviť celý svoj život. A preto sa ťa teraz pýtam, vydáš sa za mňa?“ Počas tejto jedinej vety sa Bobbymu triasol hlas a mal veľkú trému. Bola väčšia, ako keď ide na zásah. Bol špeciálnym agentom FBI a predsa sa v tejto chvíli veľmi bál. Darcy bola v rozpakoch. Spomínala ako dlho na tento okamih čakala a ako si predstavovala, keď bola malá, čo povie a ako zareaguje. No, nezmohla sa ani na jedno slovíčko. Zo slzami v očiach len prikývla. Bobbymu ako keby spadol kameň zo srdca. Obaja vstali a pobozkali sa. Pri bozku už cítili niečo iné ako pri ostatných bozkoch. Bola to pravá láska, ktorú k sebe obaja cítili.

Cesta k domu Sue a Lucy netrvala veľmi dlho. Akoby zázrakom neboli na ceste žiadne kolóny. Jack tak trochu dúfal, že bude aspoň jedna. Keď zastali pred domom, Lucy vystúpila so zámerom, aby v aute Sue zostala s Jackom sama. „Ďakujem ti Jack, že si nás vzal domov. Bolo to od teba milé.“ Jack sa na Sue usmial a v posunkovej reči ukázal niet začo. „Nechceš ísť ďalej?“ Sue váhala či sa to opýta, ale nakoniec sa opýtala. Jack chvíľu rozmýšľal. Ísť, neísť. Byť zo Sue, alebo ísť domov, zohriať si večeru a kukať na telku? „Prečo nie?“ Sue dúfala, že to povie. Vystúpili z auta a vošli do bytu. Odložili si kabáty na vešiak a Sue Jacka usadila na gauč. „Dáš si kávu, alebo čaj?“

„Ďakujem. Čaj bude asi najlepší. Myslím, že po káve by som v noci počítal ovečky:“ Sue sa milo usmiala. Neskôr zakričala na Lucy či chce tiež. Ona odmietla, lebo ich nechcela rušiť. Obliekla si pyžamu, šupla sa do postieľky a rozprávala sa z Levim. „Čo myslíš Levi, pobozkajú sa alebo nie?“ Levi zaštekal. „Máš pravdu. Mala by im nechať súkromie. Veď je to napokon ich vec. Ale čo keby...“ Levi jej skočil do reči a znovu zaštekal. „Veď dobre, dobre. Idem radšej spať. Dobrú noc. A nech ťa ani nenapadne ma zobudiť skôr než ráno.“ Lucy sa prehodila na druhý bok a okamžite zaspala. Levi ešte chvíľu bdel pri Lucy a potom prišiel do obývačky, kde sa už rozprávali Jack a Sue. Rozprávali sa o všeličom možnom, ale nie o citoch, ktoré k sebe cítia. Rozhovor sa nečakane pretiahol až do 11 večer. Bolo im spolu tak dobre, že to nemali ani jeden odvahu skončiť. Ale skončil to Levi, keď začal ťahať Sue za sveter. A ďalej pokračoval Jack. „Myslím, že by som už mal ísť.“ Sue sa pozrela na hodinky a dodala. „Páni to už je toľko?“ Vstali a vybrali sa ku dverám. Sue pokračovala. „Ubehlo to veľmi rýchlo, nemyslíš?“

„Hej rýchlo. Fajn som si s tebou pokecal. Môžeme to niekedy zopakovať.“ Povedal Jack obliekajúc si svoj čierny kabát. „Áno môžeme.“

„Tak uvidíme sa zajtra v práci. Dobrú noc“ Naznačil Jack. Sue mu naznačila aj tebe a otvorila dvere. Chvíľu sa na seba pozerali, ale znovu to pokazil Jack tým, že odišiel a stratil sa v tmavej chodbe. Sue zavrela dvere a utekala ku oknu. Chvíľu váhala, či sa má pozrieť, alebo nie. No, nakoniec odkryla záves ale Jack tam už nebol. Videla len kufor auta. „Bože! Čo som si myslela! Že sa vráti a pobozká ma? Alebo sa otočí a zakýva mi do okna? Asi priveľa pracujem. Potrebujem sprchu.“ Chcela sa ísť síce osprchovať, ale už bola veľmi unavená. Už sa len odmaľovala, nakrémovala, prezliekla si modrú pyžamu, ľahla do postele a behom pár sekúnd zaspala ako drevo. Levi, ako verný pes, svoju paničku pri posteli strážil a nezaspal pokým nezaspala Sue, čo netrvalo veľmi dlho.

Bobby Darcy po večeri odprevadil domov. Chceli svoje zasnúbenie osláviť, ale Darcy mala ťažký deň, tak ju len pobozkal na dobrú noc a odišiel.

Noc ubehla ako každá noc, veľmi rýchlo. Ráno sa v práci všetci znovu stretli. Bobby chvíľu meškala, ale nikto si ani nevšimol, že prišiel neskoro. Mal perfektnú náladu. A prečo aj nie, veď bol čerstvo zasnúbený. Lucy to nedalo a musela sa ho opýtať. „Čo si taký veselý?“

Bobby sa otočil smerom, aby ho videla aj Sue. „Včera som požiadal Darcy o ruku.“

„A súhlasila?“ Spýtala sa Sue. „Prosím ťa. Kto by už len odolal kazisvetovi z Austrálie?“

Dodal Jack. Vstal zo stoličky, prišiel k Bobbymu, pomojkal mu líca a pokračoval. „Vidíš tú nevinnú tvár?“ Potom Bobbyho objal a poblahoželal mu. Po Jackovi sa pridali aj ostatný. „Lucy? Ty budeš mať na svadbe osobité miesto. Viem ako svadby miluješ.“ Lucy sa usmiala svojím veľkým úsmevom a spustila. „Bobby. Si poklad.“ A všetci sa zasmiali. Tieto radovánky však prerušila Tara, keď zdvihla telefón. „Prosím Williamsová.....áno..... super..... ďakujeme veľmi ste nám pomohli....“ Zložila slúchadlo, odtrhla kúsok papiera s adresou a pokračovala. „Vážení volali nám z mestskej polície. Našli auto našich troch lupičov.“

„Máš adresu?“ Ozval sa Dimitrius. Tara mu podala adresu a všetci okrem Lucy sa vybrali na miesto, kde sa auto našlo.

Auto bolo zaparkované v lese neďaleko Silver Spring. V ten okamih, ako prišli agenti začalo silno a husto snežiť. Auto si technici dôkladne prehliadli. Do práce sa im plietol Jack a auto si obzeral aj sám, aby sa ubezpečil, či niečo neprehliadli. Na chvíľu zastal a začal rozmýšľať. Hlavou mu prebiehali rôzne teórie ako sa tam to auto mohlo dostať. S úpenlivého rozmýšľania ho prerušil až Dimitrius. „Jack? Si v pohode?“ Jack sa prebral a pozrel na Dimitriusa. „Ale hej, som. Čo máš?“ Dimitrius prevrátil stranu vo svojom modrom bloku a spustil. „Žiadny svedkovia. Nikto nič nevidel a ani nič nepočul, až na jednu starú dámu. Lorna Millerová. Bola na prechádzke lesom a videla dvoch mužov, ktorí mali oblečené čierne kabáty. Jeden bol vysoký, štíhly a druhý nižší a taktiež štíhly. Tváre si vraj nepamätá.“

Jack sa na malú chvíľu zamyslel a pokračoval. „Ako keby sme nemali nič. Dúfajme, že technici niečo objavia. Inak tu asi zmrzneme“ Agenti pobudli na danom mieste ešte asi hodinu a potom sa konečne vybrali zmrznutí na kosť do hlavného stanu. Akonáhle prišli dali si horúcu kávu a čaj.

K tabuli z informáciami prípadu si zastal Jack a začal hovoriť. „Takže zhrňme si čo sme doteraz zistili.“ Ďalej pokračoval Bobby. „Nič. Máme iba starkú, ktorá si myslí, že vyriešila prípad storočia.“ Jack sa na Bobbyho nechápavo zahľadel. „Áno! Nemáme nič! Lebo tu sedíme a vtipkujeme, však?“ Po celý čas sa pozeral na Bobbyho. Vyrušila ho až Sue. „Potrebujeme pauzu.“ Do rozhovoru sa pridala aj Lucy, ktorá vstala a pribehla k stolu Sue. „Sue má pravdu. Nervozita a uštipačné poznámky nám nepomôžu.“  Všetci s Lucy súhlasili. A dokonca aj Myles, ktorý si podnik, do ktorého chodí jedávať starostlivo vyberá. Teraz vedel, že jeho ďalšia nechutná poznámka iba zhorší situáciu. Išli do podniku, ktorý bol na rohu Pennsylvánskej Ave a F Street. Bolo to celkom obyčajné bystrom, ktoré nieslo meno po majiteľovi, „Robertovo bistro“. Vyzeralo to tam celkom normálne. Stoly boli rozmiestnené nerovnomerne po celom bistre. Na každom stole bol zelený obrus, jedálny lístok a koreniny.

Keď si posadali, objednali si. Každí z nich si objednal niečo iné, ale jedlo im chutilo. Popri jedení sa rozprávali. Viedli debatu o samých hlúpostiach, len aby neprišla reč na prípad. Od módy až po staré piesne a filmy. Debata ich nudila, ale ani jeden z nich nenabral odvahu hovoriť o niečom inom. Po 20 minútovom rozprávaní nastalo asi 5 minútové ticho. Došli im témy. To ticho pretrhla Tara. „No, mali by sme sa už vrátiť späť. A... venovať sa prípadu.“ Trochu váhala či to povie, ale nakoniec povedala. Prijali to celkom dobre. Ani si nevšimli, že použila slovíčko „prípad“. Tento deň sa vliekol veľmi pomaly. Mysleli si, že sa nikdy neskončí.

Prešli dva týždne a oni vôbec nepokročili. Konečne nastal podvečer a všetci išli domov. Chlapci si urobili pánsku jazdu. Išli na bowling. Pri bowlingu sa rozprávali o Bobbyho svadbe a o tom, aké to bolo, keď sa ženil Dimitrius. Aby sa aspoň trochu odreagovali. Sue, Lucy a Tara sa dohodli s Darcy, že si urobia večerný „dievčenský babinec“. K dievčatám Darcy zaviezol Bobby. Vyšla hore schodmi a pri dverách ju už privítala Sue. „Poď ďalej Darcy, už sme všetko pripravili.“ Na stole už boli nachystané časopisy zo svadobnými šatami, kvetmi, tortami a podobne. Na gauči už sedela Lucy a Tara. Lucy bola celá šťastná, že môže pomôcť. „Ani nevieš ako sa teším. Zbožňujem svadby. A ešte radšej ich mám, keď sa vydáva niekto, koho mám rada.“ Darcy sa usmiala a dodala. „Som veľmi rada kočky, že mi s tým všetkým pomôžete. Keby som vás nemala, tak neviem kto by mi s tým všetkým pomohol a poradil. Cením si to.“ Darcy v ten okamih myslela na matku, ktorá jej zomrela, keď mala dvanásť rokov. Určite je tam hore šťastná aj za ňu. Keby tu bola pomohla by jej a radovala by sa s ňou. Darcy má otca vo Washingtone, v Seatle. Navštevujú sa asi tak trikrát do roka. Bol veľmi šťastný, keď mu Darcy oznámila túto novinu a sľúbil jej, že ju privedie k oltáru. Dievčatá debatovali až do jedenástej večer. Vybrali šaty a dokonca aj smoking pre Bobbyho. Možno s tým Bobby nebude súhlasiť, ale nemá na výber. Sue a Lucy odprevadili Taru a Darcy ku dverám, rozlúčili sa a dievčatá odišli. Po Darcy už Bobby neprišiel, lebo už dávno spal, tak ju odviezla Tara.

Noc ubehla zas veľmi rýchlo. Ani sa nenazdali a už bolo ráno. Každí z nich išiel do práce sám až na Jacka. Ten sám nechcel ísť a tak zavolal Sue. Telefón však zdvihla Lucy. „Prosím!....“ Z druhej strany sa ozval Jack. „Lucy? Tu je Jack. Sue je ešte doma?“ Lucy sa trochu začudovala. „Hej, ešte je doma. Práve sa sprchuje. Potrebuješ niečo?“ „Nie nič. Odkáž jej, že o 15 minút sa po ňu zastaví.“ V tej chvíli už Lucy pochopila. „Dobre odkážem. Maj sa.“ Lucy zavesila slúchadlo a keď Sue vyšla s kúpelne všetko jej povedala. „To je čudné.“ Povedala Sue. ´Možno ma chce pozvať na pekné raňajky´, povedala si pre seba Sue. „No, nič idem sa rýchlo upraviť, aby Jack nemusel dlho čakať.“ Hneď ako to dohovorila, utekala sa obliecť. Nebolo to preto, čo povedala Lucy, ale preto aby sa Jackovi páčila. Lucy už medzičasom odišla do práce, aby ich nechala samých. Ešte ho zastihla pri vchode do domu. Jack už sedel v aute a čakal na Sue. O pár minút na to, vyšla Sue z dverí a nastúpila do auta. „Stalo sa niečo? Nezvykneš po mňa chodievať.“ Bolo prvé čo sa opýtala Jacka. „Ale nie! Len sa mi nechcelo ísť samému do práce. Zastavíme sa ešte v bane. Musím si tam niečo vybaviť.“ Sue prikývla. Jack naštartoval auto a obaja odišli do spomínanej banky. Cesta do banky trvala asi pätnásť minút, ale Sue sa to zdalo ako celá večnosť. Celú cestu sa na Jacka pozerala. Ale robila to tak, aby si nič nevšimol. A presne to isté robil Jack. Obaja boli šťastní, že idú spolu do práce, ale ani jeden to nepovedal. Pred bankou vystúpili obaja z auta von a vstúpili dnu. Akoby náhodou bola v banke aj Darcy.         „Ahoj Darcy! Čo ty tu?“ Spýtala sa Sue. „Mám tu oproti v kaviarni jedno stretnutie a tu som si potrebovala niečo vybaviť.“ Len čo Darcy dopovedala, do banky vtrhli traja maskovaní muži. Dvaja z nich mali v rukách zbrane a druhí dvaja ich mali za opaskami. Jeden z nich zakričal. „Všetci na zem!“ A vystrelil jednu ranu do stropu, aby ho klienti banky brali vážne. V tej chvíli si všetci ľahli na zem. Jackovi hneď došlo, že sú to tí traja, po ktorých pátrajú už vyše dvoch týždňov. Sue nepočula, čo lupič kričal a tak ju Jack jemne strhol na zem. Sue hneď došlo čo sa deje. Darcy ležala pri nich na zemi. Dvaja lupiči strážili rukojemníkov a ďalší dvaja vytiahli svoje zbrane spod opaskov a pribehli ku pokladni. Zbrane namierili na zamestnankyne banky zo slovami. „Navaľ prachy, inak ťa zabijem.“ Pri pulte o dva boxy ďalej sedel na stoličke jeden pán, ktorý pracoval v banke. Nenápadne položil pravú nohu na zariadenie, ktoré bolo zabudované v podlahe. V tom čase sa na každej policajnej stanici v okolí spustil alarm, ktorý oznamoval vlámanie do banky.

Na FBI už boli všetci v práci okrem Jacka a Sue. Lucy im povedala, že Jack prišiel po Sue a išli spolu do práce. „Určite sa niekde zastavili na kávu alebo raňajky.“ Povedal Bobby. Po chvíli zazvonil pri Tarinom stole telefón. Bola to mestská polícia, ktorá im oznámila prepad Washingtonskej banky. Tara vstala zo stoličky a spustila. „Vážení! Volala mestská polícia. Práve prebieha lúpež vo Washingtonskej banke.“ Hneď ako to Tara dopovedala, všetci si vzali kabáty a hneď vyrazili na miesto, kde sa lúpež práve odohrávala. Ale nikto z nich netušil, že v banke je Jack, Sue a Darcy. Na miesto prepadu dorazili asi o 10 minút. Banka nebola veľmi ďaleko od centrály FBI. Tiež sídlila na Pennsylvánskej Ave, ale pri H Street za Bielym domom. Hneď ako dorazili na miesto, vystúpili z áut aj ostreľovači z jednotky S.W.A.T. Agenti rýchlo pribehli k policajtom, aby im vysvetlili situáciu.

V banke si už zločinci všimli, že prišli policajti a FBI. Začali byť dosť nervózny a stále sa o niečom debatovali. Nikto nevedel o čo iba Sue. Ale ju to vôbec nezaujímalo. Bola skôr zaujatá Jackom. Všetci traja sedeli na zemi pri sebe a pozerali jeden na druhého. Aj Jack bol vo veľkom napätí, pretože sa veľmi bál o Sue, na ktorej mu nekonečne záležalo. Ale na druhej strane sa bál aj o Darcy. Ak by sa jej niečo stalo vyčítal by si, že nedal pozor na snúbenicu svojho najlepšieho priateľa. Po chvíli debatovania sa dohodli na vyjednávaní. Jeden z nich pristúpil k rukojemníkom. Podľa toho ako sa k nemu správali jeho komplici Jack usúdil, že to bude ich šéf. Potom prstom ukázal na tehotné dievča, ktoré sedelo v kúte a triaslo sa od strachu. Mala asi tak 19 rokov, bola drobnej postavy a mala polodlhé gaštanové vlasy zopnuté sponou. Chvíľu sa na ňu díval, lebo si vychutnával jej strach. Neskôr mohutným hlasom prehovoril. „Poď sem.“ Z jeho hlasu bola cítiť bezcitnosť. Dievča sa ešte väčšmi naplašilo. Jack vedel, že musí niečo urobiť. Bola to jeho povinnosť, sľub ktorý zložil pre svoju vlasť a hlavne pre seba. Pozrel sa na Sue a Darcy, vstal a prehovoril. „Nechaj ju!“ Zločinec sa otočil smerom k Jackovi. „Čo si to povedal?“ Spýtal sa Jacka. „To čo si počul. Nechaj ju!“

„Chceš ísť namiesto nej? A čo si ty strážca tehotných žien? Dobre, sám si sa tak rozhodol. Prehľadajte ho!“ Jeho dvaja komplici pristúpili k Jackovi a začali ho prehľadávať. Jeden z nich našiel v Jackovom kabáte odznak a v púzdre, ktoré mal na opasku zbraň. „Je to fízel!“ Zahlásil druhý z nich. Ich šéf pristúpil k Jackovi a začal si ho obzerať. „Takže fízel čo! Poďme!“ Schmatol Jacka za kabát a vyviedol ho von z banky pred vchodové dvere. Hneď ako  agenti videli niekoho vychádzať namierili zbrane na vchod do banky. Keď obaja vystúpil z dverí von všetci boli viac ako šokovaní, lebo vo dverách videli ako lupič drží zbraň pri Jackovej hlave. Potom zakričal. „Mám jedného z vás! Ak do desiatich minút nebude pred bankou voľné miesto, aby sme mohli odísť zastrelím ho!“ Bobby bol veľmi nervózny, veď držali hlaveň zbrane pri hlave jeho najlepšieho priateľa. Chvíľku rozmýšľal a potom na neho vyletel. „Za lúpež a vraždu federálneho agenta dostaneš doživotie! O to sa sám postarám!“ Lupič vzal Jacka a stiahol sa dnu. Vo vnútri hodil Jacka na zem a rozkázal ho spútať. Už nesedel pri Darcy a Sue, ktoré mali nekonečný strach, ale pri pulte číslo dva. Zaviazali mu oči, ruky, nohy a zalepili ústa. Sue sa na neho nedokázala dlho pozerať. Keď ho tam tak videla sedieť bezbranného vyhŕkli jej slzy.

Vonku Bobby hneď uvážil, že keď je tam Jack musí tam byť aj Sue. Všetci boli veľmi napätí a báli sa o životy svojich kolegov a dobrých priateľov. Žiadne policajné autá, ktoré stáli na ceste nikam nepremiestnili. Veď predsa USA nevyjednáva s teroristami. Oni síce neboli teroristi, ale boli v rovnakej situácií. Desať minút ubehlo ako voda, ale rukojemníkom sa to zdala celá večnosť. Nikto si ani nevedel predstaviť, čo v tej hroznej chvíli asi tak prežívali. Šéf lupičov vstal, rozviazal Jackovi nohy, aby mohol chodiť a vzal ho pred dvere banky. Znovu boli všetci v pozore. „Urobili ste čo som chcel?“ Myles na neho zakričal. „Nie! Chce to viac času. Dajte nám ešte ďalších desať minút.“ Lupič zdvihol hlavu a odpovedal. „Takže ďalších desať minút, čo? Tak to si vyhoďte z hlavy!“ A vrátil sa do banky. 

Agenti boli v očakávaní, že ako zareaguje lupič. On znovu Jacka spútal a nechal ho sedieť pri spomínanom pulte. Vonku všetci rozmýšľali ako bandu zlodejov zatknúť. Nemohli robiť takmer nič. Mali zviazané ruky. V banke boli rukojemníci a pri neuváženom zásahu by riskovali ich životy.

Po nejakej chvíli Bobbymu zazvonil telefón. „Prosím, Manning!“

„Zdravím, tu je Arnold. Nie je s tebou náhodou Darcy?“ Arnold bol šéfredaktor novín, pre ktoré Darcy pracovala. „Prečo sa ma na to pýtaš?“ Spýtal sa zvedavo Bobby. „Ešte neprišla do práce a ani nezavolala tak mám trochu obavy.“ Bobbyho to trochu zaskočilo. „Neprišla do práce? Ale to je čudné. Skúsim jej zavolať na mobil a dám ti vedieť. Maj sa.“ Hneď ako Bobby vypol telefón začal vytáčať Darcyno číslo. Žiaľ sa nikto neozýval a Bobby si začal robiť ešte väčšie starosti.

Lupič v banke po niekoľkých minútach rozmýšľania to tehotné dievča schmatol za ruku a vyviedol ju von. Jack bol veľmi nepokojný, lebo teraz pre ňu nemohlo nič urobiť. Síce nič nevidel, ale počul ako ticho kričala. Rukojemníci sa začali obávať najhoršieho, že zločinci začnú strieľať.      

Keď už bol vonku, dievča postavil pred seba, priložil jej zbraň ku hlave a povedal. „Ak ihneď neuvoľníte cestu dievča zabijem!“ Agenti začali konať. Museli mu vyhovieť, lebo by ju zastrelil. Lupič sa znovu vrátil do banky. Tehotné dievča pustil a ona celá vystrašená si sadla späť na svoje miesto. Darcy štuchla Sue, aby sa k nej otočila a aby jej mohla odčítať z pier. „Bojím sa.“ Povedala Darcy vystrašeným hlasom. Sue vystrašenie nepočula, ale cítila ho z jej pier. „Aj ja sa bojím. Neboj bude to dobré.“ Ako povzbudenie ju chytila za ruku a pevne sa za ne držali.

Bobby bol strašne nervózny. Nevedel čo je s Darcy. Začal obvolávať jej priateľky s nádejou, že sa niečo dozvie. Ale nič. Nikto o nej nič nevedel.

Lupiči sa znovu o niečom rozprávali. Potom ich šéf im prikázal, aby rozviazali Jacka. Keď ho rozviazali znovu ho vzal za kabát a všetci lupiči vyšli von. Jacka si vzali ako rukojemníka, aby im zabezpečil odchod. Keď to videla Sue začala mlčky plakať, lebo sa o Jacka ešte väčšmi bála.

Vonku už mali cestu voľnú. Agenti znovu nemohli nič urobiť, lebo bol s nimi Jack. Lupiči nastúpili do auta a odišli preč. Akonáhle zaši za ulicu agenti vošli dnu, aby oslobodili rukojemníkov. Sue a Darcy veľmi odľahlo, že je už konečne po všetkom. Keď vošli dnu ako prvé hľadali Sue, no na prekvapenie tam zbadali aj Darcy. Myles hneď zavolal na Bobbyho. „Bobby!!! Poď rýchlo sem.“ Keď Bobby dobehol, bol veľmi prekvapený, že tam uvidel Darcy. Ona sa pri pohľade na Bobbyho hneď rozplakala a on ju vzal do náručia a začal utešovať. Bol veľmi šťastný, že sa jej nič nestalo.

Za lupičmi sa hneď vydala zvláštna jednotka. Prešli asi 5 kilometrov až prišli na lesnú cestu. Tu Jacka spútaného z auta vyhodili a pokračovali v úteku. Jack bol dezorientovaný a nedarilo sa mu oslobodiť. A dokonca nič nevidel, lebo ruky mal spútané odzadu a nemohol si strhnúť šatku z očí. Dlho pri ceste neležal, lebo zásahovka bola lupičom v pätách. Jacka odviazali a druhé auto ho priviezlo späť do banky.

Keď Jack vystúpil z auta prišiel k Sue, ktorá bola veľmi zronená, ale nedávala to veľmi najavo. Chvíľu sa na seba pozerali a potom sa silno objali. Obidvaja cítili to isté – lásku. Na nič inom im v tej sekunde nezáležalo iba na nich. Chceli aby táto chvíľa trvala večne a nikdy sa neskončila. Ale to krásne sa vždy musí skončiť. Po chvíli sa od seba odtiahli a Jack sa Sue opýtal, či je v poriadku v znakovej reči. Ona mu odpovedala áno. Potom Bobby chytil Jacka za rameno a povedal. „Som rád, že si v poriadku a ďakujem.“ Jack sa usmial a odpovedal. „Od toho sú predsa priatelia.“

Po strašne namáhavom dni išli všetci domov. Bobby doviezol Darcy k sebe, lebo ju nechcel po tom všetkom nechať doma samú. Aj Jack odviezol Sue domov, ale nie k sebe. Vysadil ju pred jej domom a odišiel.

Od rukojemníckej drámy už ubehlo pár mesiacov a prípravy na svadbu boli v plnom prúde a pomaly sa blížili ku koncu. Na FBI postupom času práce ubúdalo a Bobby mal viac času venovať sa Darcy a prípravám na svadbu. Aj ostatní sa viacej venovali svojim aktivitám.

 

Bola sobota deň „D“. Dnes mali naplánovanú svadbu naši dvaja holúbkovia. O druhej poobede už boli všetci v kostole. Prišiel Darcyn otec, Bobbyho matka a otčim z Austrálie a samozrejme nemohol chýbať Mack.

Darcy mala oblečené dlhé biele šaty. Mali jednoduchý strih, boli bez ramienok s korzetom a jemným závojom. Bobby bol oblečený v čiernom smokingu. Naše dievčatá mali tiež oblečené krásne šaty a chlapci obleky. Sue mala čierne, Lucy tmavo-modré a Tara bordové. Samozrejme, keď Jack uvidel Sue skoro mu padla sánka.

Boli dve hodiny a z kostolného organu zaznela svadobná pieseň. Spoza dverí vyšla Darcy, zahalená jemným závojom. Bola veľmi nerôzna ako aj Bobby, ktorý stál na druhej strane. Jack a Sue boli svedkovia, a tak stáli pri kňazovi. Všetci ostatní sedeli v laviciach.

Keď Darcy konečne prešla cestičkou medzi lavicami Bobby jej opatrne odhrnul závoj a povedal. „Si nádherná.“ Darcy mu po chvíli tieto slová opätovala. Počas obradu sa držali silno za ruky. Po kňazových slovách: „ ...beriete si ho za manžela/manželku...“ obidvaja odpovedali „Áno“, vymenili si obrúčky a pobozkali sa vášnivým bozkom.

V tej chvíli začali všetci tlieskať. Po svadbe sa vybrali na hostinu a po nej Darcy a Bobby na svadobnú cestu do Savannah.

 

KONIEC

Žádné komentáře