Sue Thomas: F.B.Eye

Seriál natočený podľa skutočnej udalosti.

Kalendár

Štatistika

Poviedky

Skúška odvahy

Autor: Erička

Jazyk: Slovenský


 

Na FBI už týždeň nemali poriadny prípad, tak pracovali vždy na tom, čo prišlo. Každých päť rokov na FBI chodili agenti na dôchodku, ktorí si vždy vybrali jedného agenta s oddelenia aby prehodnotili jeho prácu. Ani tento rok naši agenti neušli pozornosti. Ale s malými zmenami.

 

Bolo ráno, niečo po 8 a všetci agenti už boli v práci. Dimitrius vošiel do kancelárie: „Vážení mám pre vás horúce novinky.“

„Máme nový prípad?“ spýtal sa nedočkavo Bobby. „Nie. Určite ste už počuli, že sem má prísť inšpekcia.“ Sue sa nechápavo pozrela na Jacka. Keďže je tu len pomerne krátko o inšpekcií nevedela. „Každých päť rokov chodia na FBI agenti na dôchodku a prehodnocujú naše schopnosti,“ vysvetlil Jack Sue.

Tara: „Zisťujú, či sa sem náhodou nejakým nedopatrením nedostal nejaký vandrák.“  

Myles: „Tých päť rokov urobilo svoje a začali sme im chýbať.“

D: „Ale tento rok to bude zo zmenami. Nepríde jeden. Vedenie zostavilo zvláštny tým agentov, ktorý si na mušku vezme nie jedného agenta ako to bolo do teraz ale celý tým agentov.“

„Čo!“ skríkli všetci prekvapene.

Lucy: „Sa snáď zbláznili, nie?“

D: „Nie! Vyhrali sme prvé miesto v tombole. Prídu zajtra.“

Všetci boli veľmi prekvapení. Najviac však Sue, ktorá začala mať pochybnosti, či skúškami prejde. V kancelárií nastalo ticho a všetci upreli zrak na smutnú Sue. „Nič sa neboj Thomasová. Ty určite prejdeš zo vztýčenou vlajkou,“ povedal Myles aby ju podporil.

Pristúpil k nej Jack a chytil ju za plece. „Neboj Sue. Ako povedal Myles, ty to určite zvládneš. O tom nikto nepochybuje.“ Sue sa na neho pozrela svojim smutným pohľadom a usmiala sa: „Ďakujem vám. Z vašou pomocou to určite zvládnem,“ povedala Sue odhodlane.

 

Deň ubiehal veľmi pomaly. Agentom chodil stále po rozume ten zajtrajšok. Stále rozmýšľali aké dostanú úlohy a testy. Dozvedia sa to vždy len polhodinu pred začatím. Bolo už pol šiestej, a tak sa partia agentov pobrala svojím smerom. Každí z nich mal na večer svoje plány. Sue a Lucy si urobili večerný babinec s Amandou, ktorá u nich v túto noc mala prespať. Jack išiel s Bobbym do baru na zápas NY Yankees – Boston, Myles na večeru k rodičom, Dimitrius bol doma s rodinou a naša Tara na rande z lekárom Tomom Dreidenom.

 

 

V reštaurácií

Tara s Tomom sedeli oproti sebe, jedli chutnú večeru a rozprávali sa.

„Je niečo nové v práci?“ spýtal sa Tom. „Ani nie. Len k nám zajtra príde inšpekcia.“

„A to je nič? Keby prišla inšpekcia k nám triasol by som sa aj v semiškách.“ Povedal Tom vtipne ale Tara sa vôbec nezasmiala. Ako keby ju to vôbec nezaujímalo. Bolo to dosť zvláštne lebo Tomov humor priam zbožňovala. „Je ti niečo?“ spýtal sa Tom. Tara ho vôbec nepočúvala. Bola zamyslená nad celkom inými vecami. „Tara!“ zvolal na ňu znova. Tarou myklo a povedala: „Ou, prepáč. Bola som zamyslená.“

Tom: „No, to som si domyslel, keď si nereagovala. Je ti niečo alebo ťa niečo trápi?“

Tara: „Nie. Len som bola trochu mimo ale to ma už prešlo.“

Tom: „Mňa neoklameš. Chodíme spolu už dosť dlhý čas aby som rozoznal či ťa niečo trápi alebo nie. No tak von s tým. Mne môžeš povedať všetko, alebo nie?“

Tara: „Ja viem ale nemám náladu na toto všetko. Ty, rodina a teraz aj tá hlúpa inšpekcia. Je to na mňa priveľa.“

„Chceš povedať, že na mňa nemáš náladu?“ povedal nahnevane.

„No, tak som to zrovna nemyslela, ale...“

„Ale? Tara chcem ti pomôcť. Trápi ma keď sa trápiš. Čo to nevidíš?“

„Ja...no...vidím. Ale ja...“

„Nechápem Tara čo tým sleduješ...“ Tara len pokrútila hlavou a naďalej mlčala. V tom zazvonil Tomovi peager. Vytiahol ho z kabáta a povedal: „To je nemocnica. Musím ísť,“ povedal odmerane. Vytiahol z peňaženky peniaze, položil ich na stôl a odišiel. Ani ju nepobozkal na rozlúčku. Tare vyhŕkli slzy. V duchu si vyčítala svoje nezmyslené slová čo jej len pred niekoľkými minútami vyšli z úst. Vzala si kabát a odišla domov. Keď prišla domov vyzliekla si kabát, prezliekla sa a ľahla si do postele. Cítila sa strašne za to, čo povedala Tomovi. A zároveň ju trápilo, že mu nepovedala prečo sa trápi. Jej rodičia sa rozvádzali a s otca sa stal alkoholik. Tara bola nešťastná, lebo nevedela ako tomu zabrániť a zároveň sa cítila vinná, že to dopustila. Snažila sa zaspať aby aspoň na chvíľu zabudla na všetko zlé.

 

Ráno boli v práci všetci ako zázrakom načas. Tara sa cítila veľmi zle ale snažila sa to nedať najavo. Bolo 8:30 keď do kancelárie dorazila inšpekcia. „Dobré ráno agenti,“ povedal hlavný vedúci inšpekčného týmu a pokračoval „som bývalý agent Rick Stenton a toto sú moji kolegovia Adam Harli a Gary Hobson. Ako už viete týchto pár dní budeme monitorovať vaše schopnosti a znalosti. Tým vášho kalibru to je pojem. Takže si myslíme, že každí z vás prejde zo vztýčenou vlajkou. Ďakujem za pozornosť. Na teraz sme skončili. Môžete sa vrátiť k svojej práci.“ Inšpekcia odišla s kancelárie. Agenti počas celého rozhovoru ani nedýchali. V kancelárií nastalo hrobové ticho. To ticho prerušil Myles ďalšou svojou uštipačnou poznámkou: „No, aspoň nebudeme v strese.“

„Ty vieš teda človeka povzbudiť,“ odpovedala mu Lucy.

Jack: „Radšej sa vráťme k práci aby sme na to nemysleli.“

Agenti teda začali pracovať. Každí z nich mal rozrobenú svoju prácu. Aj keď sa tvárili ako keby sa nič nestalo v duchu na to stále mysleli. Jedine kto na to nemyslel bola Tara. Celý deň neprehovorila ani slovko. Lucy to začalo byť podozrivé, tak zašla k Sueinmu stolu. „Sue. Všimla si si dnes Taru? Neviem či sa mi to len zdá ale celý deň nepovedala ani slovo. To nie je ona. Takúto ju nespoznávam.“

„Áno. Aj ja som si to všimla. Tare sa inokedy jazyk nezastaví.“

„Určite ju niečo trápi. Mám totiž na takéto veci čuch,“ povedala Lucy presvedčivo.

„Myslíš? Asi sa rozišla s Tomom.“

„Nie! Bude to niečo vážnejšie.“ Keď dopovedala vetu pristúpila k Tarinmu stolu. „Tak, čo je nové s Tomom? Ste ešte spolu alebo sa mýlim?“

„Ale áno sme. Všetko je v pohode. Včera sme boli spolu von,“ povedala.

„A? Ako to dopadlo?“ naliehala Lucy.

„Super! Bolo to fajn,“ zaklamala Tara.

„Som rada, že vám to spolu klape a že si šťastná.“

„Ďakujem Lucy aj ja som šťastná,“ klamala ďalej Tara. Keď Tara dopovedala vetu Lucy odišla k Sue. „No? Čo povedala?“ pýtala sa zvedavo Sue. „Že je všetko v poriadku. Ale ja neviem. Je taká iná ako inokedy. Na 100 percent ju niečo trápi.“

„Ver svojim inštinktom. Tie nikdy nesklamú,“ povedala Sue a obe sa vrátili k svojej práci.

 

Už prešli tri hodiny od prvej návštevy inšpekcie. Všetci už čakali, že sa každú chvíľu objaví.

„To nie je dobré znamenie keď nás nechali tak dlho čakať,“ poznamenal Bobby.

„Možno sme takí dobrí, že na nás nič nemajú,“ pridal sa Myles.

Do kancelárie prišiel agent Dalton: „Vážení, čakajú vás v zasadačke.“

Jack: „A už je to tu!“ Obrátil sa smerom k Sue a žmurkol na ňu. Ona mu povedala znakmi, že je v pohode. Ale v skutočnosti jej lietali v brušku motýle. A nie len jej ale aj ostatným. Všetci sa zhromaždili v zasadačke. Na stole boli pripravené papiere. Každý papier pri jednej stoličke.

„Agenti, každý z vás má pred sebou písomný test, ktorý sa skladá z dvoch častí. Prvá časť obsahuje postupy a pravidlá FBI a druhá Federálne zákony. Myslím, že žiadny tento pojem vám nie je cudzí. Na vypracovanie testu máte 65 minút. Želám vám veľa šťastia!“ Keď agent Stenton dopovedal vetu, všetci sa pustili do práce. Otázky neboli až také ťažké ako čakali. Jediný kto mal s tým trochu problém bola Tara. Nemohla sa sústrediť. 65 minút ubehlo ako voda, ale agentom sa to zdalo ako celá večnosť. „To bolo mojich najdlhších 65 minút v celom mojom živote,“ poznamenala Lucy. „Nebolo to až také hrozné. Cítil som sa ako na maturite,“ dodal Bobby.

„Tak čo?“ spýtal sa Jack Sue. „Fajn. Dalo sa. Myslím, že som sa bála zbytočne,“ odpovedala mu Sue. „Pripomenulo mi to prvú skúšku na akadémií. Tiež som sa bál, že to nezvládnem. Ale dostal som B.“

Sue: „Bol si výborný študent,“ povedala Sue pochvalným hlasom. Jediný kto nebol nadšený bola Tara. Vedela, že to zbabrala. Začala mať obavy, že príde o miesto agentky v FBI. Keď Tara odišla z miestnosti, Lucy odbehla od stola k ostatným. „Všimli ste si dnes Taru?“

D: „Prečo?“ Lucy pokračovala: „Správa sa čudne. Inokedy sa jej jazyk nezastaví a dnes? Ledva som z nej dostala päť slov.“

„Možno sa jej to už zunovalo,“ neodpustil si Myles.

Bobby: „Hej. Ja som si to tiež všimol.“

Jack: „Mali by sme sa jej na to opýtať.“

Sue: „Lucy to už skúšala ale povedala, že je všetko v poriadku. No ja neviem. Nám sa to z Lucy nezdá.“

D: „Vie, že sme tu pre ňu. Keď nám nič nepovie asi má na to vážny dôvod.“

„Veď predsa poznáte Taru. Aj keby sa niečo dialo ona nič nepovie,“ dodala Lucy.

Bobby: „To je pravda Luc. Mal by sa niekto s ňou porozprávať.“

Sue: „Ja to urobím.“ Po chvíli sa Tara vrátila do kancelárie. Všetci sa na ňu pozerali, ale Tara si to vôbec nevšimla. Už prešla hodina od ukončenia testu. Všetci čakali výsledky. Sue sa teda vybrala za Tarou. „Ako sa máš?“ spýtala sa Sue. „Fajn,“ odpovedala. V tom do kancelárie vošla inšpekcia. „Agenti máme vaše výsledky,“ začal konverzáciu Hobson ale ďalej pokračoval Harli: „Nech sa páči. Vaše výsledky. Sme s vami celkom spokojní až na agentku Williamsovú. Len tak ďalej agentka a v FBI ste skončila. Ďakujem.“ Keď dopovedal odišli. Tara sa strašne hanbila pred svojimi kolegami. Prišlo jej to veľmi ľúto a tlak odišla s kancelárie.

Lucy: „Vidíte? Niečo sa fakt deje. To nie je normálne aby niekto tak múdry ako Tara neprešiel stupídnym testom.“  

Sue: „Idem za ňou.“ Sue vedela kde Tara bude. Keď je niekomu najťažšie ide vždy ne jedno miesto. Sue ju našla v knižnici. Stála v rohu a slzy jej tiekli po bledých lícach. Keď dnu vošla Sue, Tara sa otočila. Sue ju ešte nikdy nevidela takú zúfalú ako dnes. „Čo sa stalo?“ povedala Sue tichým hlasom. „Vieš, myslela som si, že to zvládnem sama ale mýlila som sa. Nezvládnem to!“ povedala Tara uplakane. Sue ju vzala za ruku a posadili sa. „V posledných dňoch je toho na mňa priveľa. Naši sa idú rozvádzať lebo otec začal piť, včera som sa pohádala s Tomom a navyše tá stupídna inšpekcia. Nevládzem Sue. Cítim sa strašne. V mojom živote sa začali diať strašné veci a ja tomu nedokážem zabrániť.“

„To ma mrzí Tara. Ale život ide ďalej. Ty nemôžeš za to, čo sa u vás doma deje. Aj ja som to chcela už veľakrát vzdať. Ale keby som to vzdala nepoznala by som vás a utápala sa v žiali. Tak hore hlavu. Ty to zvládneš.“ Keď Sue dopovedala objala Taru. V tom do knižnice prišli aj všetci ostatní. Bobby povedal: „Nech sa deje čokoľvek sme tu s tebou.“ Tara sa usmiala a povedala: „Viem to ale aj tak vám ďakujem.“

Jack: „A teraz tam choď a ukáž čo v tebe je. Nech vidia pravú agentku Williamsovú.“

„A ten test hoď za hlavu. Aj ja som raz dostal z testu C-,“ dodal Myles.

Lucy: „No kto by to o tebe povedal Myles. Ty a C-?“ Potom sa všetci objali. Vyzerali tak krásne. No každá krásna chvíľa sa raz musí skončiť. Do knižnice vošiel náš už známy agent Dalton.  „Prepáčte, že ruším ale volá vás inšpekcia.“ Všetci sa vrátili naspäť do kancelárie. Čakali tam už naši traja známy Betmeni. „Agenti pozorne počúvajte. Máme tu únos sudcu Kandalla. Je sudcom najvyššieho súdu. Únoscovia žiadajú prepustenie väzňa menom Ali Hasan. Je obvinený s terorizmu. Ďalšie informácie sú na papieri. Agenti čas vám beží. My ako keby sme tu ani neboli. Veľa šťastia.“ Keď si sadli Jack sa ujal vedenia. „Tara čo máme o Alim Hasanovi?“

Tara: „Zatkli ho pri pokuse vyhodiť obchodný dom na Dumbarton Ave. Je vo väzení asi dva týždne. Je členom Al-Kaidi a bratranec teroristu Hamada Rahmana. Predpokladáme, že sudcu uniesol on.“ Jack prikývol a pokračoval: „Dobre! Potrebujeme prehovoriť z Hasanom a dostať z neho čo najviac informácií. Lucy?“

„Hamad Rahman. 42 rokov. Je na zozname už 14 rokov. Je podozrivý z atentátu na WTC v New Yourku. Veľa o ňom nevieme. Má priateľku tu v Štátoch.“

Bobby: „Alica Morenová. 35 rokov. Čistý register. Býva v Georgtowne.“

D: „Myles zavolaj na útvar. Chceme ju mať tu.“

„Už a na tom pracuje,“ povedal Myles.

Sue: „Sudca Hasana neodsúdil. Vybrali si náhodného sudcu.“

Tara: „Jack? Niečo mám! Hamad Rahman má neďaleko Spriengfieldu prenajatý gungalov. Je síce na falošné meno ale asi si nedával pozor pri prenajímaní.“

Jack: „Super. Usporiadame tým a ide sa tam. Ak budeme mať šťastie bude tam aj sudca.“

Jack si vzal kabát ale nestihol si ho obliecť lebo ho prerušil nejaký hlas: „Výborne agenti,“ povedal vedúci inšpekcie Stenton. „Vaše reakcie boli pohotové. A mali by ste pravdu. Sudcu by ste našli v dome. A blahoželám aj vám agentka Williamsová. Milo ste ma prekvapila. Zajtra napíšeme správu a dozviete sa výsledok. Ale ako vidím nemáte sa čoho obávať. Všetci ste prešli zo vztýčenou vlajkou.“ Keď odišli všetci si začali tlieskať. Potom prehovoril Bobby: „A máme na ďalších päť rokov pokoj. By to chcelo osláviť nie? Čo tak Slapy?“

V tom do kancelári vošiel Tom.  Lucy ohlásila Taru: „Tara? Máš návštevu.“ Tara sa otočila a uvidela Toma. Bola veľmi šťastná, že ho vidí. Prišla k nemu ospravedlnila sa a potom sa pobozkali. „Pozývam ťa na večeru. Súhlasíš?“ povedala Tara. Chcela ísť s ním na večeru hlavne preto aby mu to všetko mohla vysvetliť. „Tak večeru zo špeciálnou agentkou FBI si predsa nemôžem nechať ujsť.“ Chytili sa za ruky a odišli na večeru. A náš tým šiel bez Tary. Nevyčítali jej, že nešla s nimi lebo boli šťastní, že je šťastná ona sama.

 

KONIEC

Poslední komentáře
05.10.2007 10:24:08: Ahoj moncamoj! Viac informácii o Yannickovej manželke (Chantal Craig) nájdeš na stránke http://www.i...
26.09.2007 14:04:39: Ahojky chtěla bych se zeptat na jednu věc. Dočetla jsem se že v jednom díle si zahrála i skutečná ma...