Sue Thomas: F.B.Eye

Seriál natočený podľa skutočnej udalosti.

Kalendár

Štatistika

Poviedky

Ty sa nikdy nezmeníš

Autor: Theme

Jazyk: Slovenský

Úvod 1

Riaditeľstvo FBI, Washington, DC

“Ľudia, počúvajte,” povedal Dimitrius ako vchádzal do kancelárie, “Určite všetci poznáte námestníka riaditeľa Cullen. Pane,”

Cullen začal rozprávať: “Bolo nájdené telo Petra Douglasa. Nemusíte ho poznať, pracoval v New Yorku, ale bol lídrom veľkého a háklivého prípadu…”

“Toho kde je okrem FBI zapletené Protidrogové a Národná bezpečnosť?” prerušil ho Jack.

“Áno, presne ten. Takže tuto agent Booth a doktorka Brennanová,” Cullen na muža a ženu, ktorí stáli za ním, “vám pomôžu vyriešiť tento prípad. Pamätajte, nechcem v tom mať tlač. FBI si neželá aby sa ľudia dozvedeli, že náš líder v tom prípade bol zabitý.”

“Môžem sa opýtať...” začala Tara.

“Všetky otázky adresujte na Ganza alebo Bootha alebo doktorku Brennanovú.“ Odchádzajúc jej Cullen odpovedal.

Tara pokračovala: “Prečo sme si taký istý, že bol zavraždený? Mohol spáchať samovraždu.”

“Mal ženu a šesť ročného syna. A Brennanová našla stopy po guľkách. Myslím, že to je dosť aby, sme si mysleli, že ho zabili.”

“Len sa nezačnime hádať. Mimochodom som Jack Hudson. Toto je Bobby Manning, Tara Williamsová, Myles Leland a Lucy Dotsonová.”

“Ja som Seeley Booth, toto je Temperance Brennanová, pracuje v Jeffersonskom inštitúte.”

 

Byt Douglasovcov, New York City

“Levi! Dole!” Sue si všimla, že Levi bol akýsi nervózny. A nielen dnes, ale celé 2 týždne, čo bol Peter v NY. Akoby cítil, že stalo niečo zlé. Zrazu bežal rovno ku dverám. Vedela, že niekto klope a šla otvoriť.

“Sue Douglasová?”

“To som ja. Kto ste?”

“Dan Stevens. Prišiel som vám povedať, že dnes skoro ráno bolo v okolí DC nájdené telo vášho manžela.“

“Ste si naozaj istý, že je to môj manžel?” Suein hlas sa zlomol. V očiach cítila slzy a keď Dan prikývol, áno je to on, nechcela tomu veriť. Nemohla to uveriť. Dan povedal úprimnú sústrať a odišiela. Sue zavrela dvere a keď cítila, že na gauči je v bezpečí, začala plakať.

“Mami, mami, prečo plačeš? A kto bol ten muž? To kvôli nemu plačše? Pretože ak áno pošlem ocka alebo Leviho aby ho nakopal.” Martin, jej syn, to zo seba vysypal. Aj cez slzy však videla, čo povedal.

Ako sa mám s týmto vyrovnať? Prečo si nás opustil, Peter, prečo?.” Pomyslela si Sue.

“Nie zlatko, to nie kvôli nemu.” odpovedala.

“Tak kvôli čomu?”

Tomu čo mi povedal” ukázala.

“A to bolo?”

Nedokážem to. Nedokážem povedať 6-ročnému decku, že je jeho otec je mŕtvy. Pane pomôž mi!” Sue sa v myšlienkach modlila.

 

Riaditeľstvo FBI, Washington, DC

“Tara, nájdi všetko, čo o ňom vieme. Keďže bol z New Yorku, myslím, že by sme sa tam mali vybrať. Lucy, zabookuj nám letenky pre 6...alebo ideš tiež?...fajn, tak pre 7 ľudí. ”

“Žiaden problém, Jack.”

“OK. A ja, Bobby, Myles, agent Booth a doktorka Brennanová ideme na miesto činu. Uvidíme sa neskôr baby.”

 

New Yorská centrála, New York City

“Prosím, povedzte mi, čo sa stalo môjmu manželovi?” Sue jačala na Petrovho šéfa.

“Nemôžem. Je to vnútorná záležitosť FBI. Nemám povolené povedať to nikomu, kto nepracuje v FBI.”

“Musíte mi to povedať. Môžete mi to povedať!”

“Dajte mi jeden dôvod.”
”Dám vám 2. Prvý: Som JEHO žena. Najbližší členovia rodiny majú právo dozvedieť sa čo sa mu stalo. Druhý: Pracujem v FBI. Takže máte 2 možnosti: Alebo mi poviete, čo sa mu stalo alebo zistím, kto má ten prípad na starosti a spýtam sa jeho.”

Ak tak teraz Jack videl Sue. Nespoznal by ju. Tak veľmi sa zmenila. Peter a ich syn ju zmenil, ale najviac nová práca. To, že musela na každého kričať, hádať sa a bojovať aby ju rešpektovali. Každý deň musela ukazovať, že nie je slaboch. Aj keď je hluchá. A podarilo sa jej to. Keď niekto spomenul menu Sue Douglasová každá odpoveď bola typu ó aká úspešná žena. Každý v NY centrále ju rešpektoval.

Ale nie tento tu. Toho ešte nezlomila. “Nie, nepoviem vám to.” Znova. Rovnaká odpoveď. Bolo to pomaly klišé. Vedelo ju to tak rozčúliť. Ale dnes nebola v nálade na hádanie. Dnes naozaj nie. Najmä po tom čo sa stalo.

 

Príchod 2

Riaditeľstvo FBI, Washington, DC

Jack, Bobby, Myles, Booth a Brennanová sa z miesta činu vrátili späť do kancelárie.

“Lucy, máš tie letenky? A zabudol som ti povedať aby si rezervovala aj hotel.”

“Jack, čo si to o mne myslíš? Samozrejme, že mám tie letenky a aj hotel.” zaškerila sa naňho.

“Čo by sme bez teba Lucy robili?” spýtal sa Myles.

“A ja to ani nechcem vedieť. Pamätáš, keď bola chorá a bolo tu miesto nej to otrasné dievča?” odvetil mu Bobby.

“Hej, pamätáš. Až príliš dobre.”

“Takže, poviete nám už konečne čo ste zistili?” prerušila ich Tara.

Hovoriť začala Brennanová: “V tom močiari bol asi týždeň a pol. Mal totálne rozbitú lebku. Môj asistent našiel v rebre blízko srdca guľku plus mal zlomené väzy.”

“To znamená?” spýtal sa jej Myles s veľmi nechápavým výrazom. Bolo naozaj smiešne vidieť ho tak.

“Niekto ho strelil, upadol do bezvedomia, ale bol stále nažive. Potom mu zlomili väzy a ešte rozmlátili hlavu o niečo ako betónový stĺp alebo stena, lebo si mysleli, že ho nebudeme schopný identifikovať.”

“Máme dočinenia s vraždou…”

 

Medico-Legal Lab, Jeffersonský inštitút, Washington, DC

“Zlatko, nemôžem tomu uveriť. Ideš do New Yorku! A s Boothom! Ako dlho tam budete? Kde zostávate? V hoteli? To je tak úžasné!”

“Ange, upokoj sa, ideme tam vyšetrovať vraždu. Nič sa nestane.”

“Bren, budeš s Boothom v rovnakom hoteli, na rovnakom poschodí, možno dokonca vaše izby budú vedľa seba. A medzi vami dvoma je toľko chémie a sexuálneho napätia, že sa mi nesnaž nahovoriť, že sa nič nestane. Pretože niečo áno.”

“Musím sa ísť pobaliť.” povedala Brennanová a vyšla z labáku. Ona ani Angela nevedeli, že Booth počul každé jedno slovo. A vtedy si uvedomil, čo vlastne v svojom živote chcel. A rozhodol sa, že sa v NY predsa len niečo stane.

 

Ďalší deň, New York hotel, New York City

“Príjemné popoludnie pane, ako vám môžem pomôcť?” spýtala sa Jacka recepčná, ale ho ho predbehla skôr než mohol niečo povedať.

“Som Lucy Dotsonová. Máme rezervovaných 7 izieb.”

“Lucy Dotsonová…Lucy Dotsonová…Oh, áno mám to. Sedem izieb, správne, ale obávam sa, že máme iba šesť.”

“Včera som tu volala, a pani, s ktorou som hovorila mi povedala, že voľných máte 7. Tak kde je problém?”

“Naozaj neviem. Pozriem sa ešte raz.”

“To by bolo skvelé.” povedala Lucy a otočila sa k ostatným. “Majú len 6 voľných izieb. Kontroluje to, ale nemyslím, že nájde ešte jednu voľnú.”

“To znamená?” spýtala sa Brennanová.

“Že v jednej izbe budú dve osoby, Kosť.” Povedal Booth, zaškeril sa a objal ju okolo pliec.

“Kosť?” ostatní sa spýtali.

“Je to jej prezývka pre mňa lebo robí s kosťami a len ja ju tak môžem volať.” vysvetlil Booth.

“A tvoj syn. On ma volá doktorka Kosť.”

“Aký otec taký syn.” zažartovala Tara.

Recepčná zavolala na Lucy: “Slečna Dotsonová. Našla som problém. Máme hosťa, ktorý mal odísť dnes ráno, ale predĺžil si pobyt. Moja kolegyňa si to zrejme nevšimla. skúsila som nájsť ešte jednu voľnú izbu, ale sme plný.”

“OK. Dáte nám minútku?”

“Iste.”

“No?”

“Sú plný. Musíme sa rozhodnúť kto bude s kým v izbe. Nejaké návrhy?”

“Ja a Kosť.” povedal Booth. Kosť naňho pozrela akoby sa zbláznil, ale jeho tvár to myslela vážne.

“Jack a ja.” navrhol Bobby.

“Ja a Lucy.” povedala Tara.

“Tak?” spýtala sa Lucy.

“Mne nevadí Bobby.”

“Mne nevadí Tara.”

“Mne VADÍ Booth.”

“Tak my s Lucy si vezmeme najväčšiu izbu. OK?”

“Fine.” povedali Jack, Bobby, Myles, Booth a Brennanová.

“OK. Dohodli sme sa. Ak by ste nám dali kľúče...” povedala Lucy recepčnej.

“Oh, áno. Všetky sú na druhom a sú vedľa seba.”

“Super. Vďaka. Ktorá izba je najväčšia?”

“205.”

“Vďaka.”

“Žiaden problém. Užite si NY.”

Prišli na druhé poschodie a Lucy im rozdala kľúče.

“Booth-201. Brennanová-202. Myles-203. Jack-204. 205 je najväčšia, takže je naša, Tara a Bobby-206. Ako povedala recepčná, užite si NY.” Lucy zažartovala a pobrali sa do izieb.

Brennanová, rozmýšľala. O Angeliných slovách. “Možno mala pravdu. Možno sa naozaj niečo stane. Preboha, Brennanová, nebuď hlúpa, je predsa tvoj partner.”

Booth, rozmýšľal. O Angeliných slovách. “Mala pravdu. Musíš niečo urobiť. Miluješ ju a je možnosť, že ju zlomíš. Preboha Booth, nie je jednoduché zlomiť ju. A určite nebude.

 

Stretnutie 3

New York hotel, New York City

“Dobré ráno vospolok,” Pozdravila ich Tara. Vyzerala byť veľmi ospalá. “Prepáčte, že meškám, ale tie postele tu sú otrasné. Úplne otrasné.”

“Možno máš pravdu, ale ja mám doma naozaj super matrac, takže ti nemôžem povedať, či je to pravda.” Povedal jej na to Booth.

“Bré ráno. Vybrali ste si raňajky?” spýtala sa ich čašníčka.

“Ale definitívne je to luxusný hotel. Vybrala si dobre, Luce.” pošepla jej Tara.

“Hej, dám si vafle s jahodami a silnú kávu,” objednala si Brennanová.

“Vajcia so šunkou a veľa slaniny, prosím, tiež silnú kávu.” povedal Booth.

“Jablkový koláč, veľký kúsok, prosím, k tomu ovocný čaj,” znela Lucyna objednávka.

“Palacinky s malinami a černicami a latté.” Tarina.

“Omeleta a káva.” povedal Bobby.

“Párky s horčicou a kávu.” objednal si Myles.

“Praženicu so syrom a veľmi silnú kávu.” a Jack ako posledný.

Po desiatich minútach už mali jedlo na stole. Kým jedli, hovorili o tom čo budú cez deň robiť.

“Prišli sme kvôli niečomu, pamätáte,” Brennanová prerušila ich myšlienky o Soche slobody a Central Parku a všetkých Lucyných a Tariných nákupných plánoch.

“Počúvaj, Kosť, prečo musíš vždy prekaziť všetku zábavu? Sme v New Yorku, tak si to prosím, Kosť, p-r-o-s-í-m uži!”

“Len chcem mať najprv ten prípad uzavretý a potom si užívať.”

“Oh, Kosť, myslel som si, že som ťa niečo naučil…”

“Hej, prekárate sa ako starí manželia.” dodala Tara.

“To vieš chémia,” zažartoval Booth, ale ako vtip to nemyslel.

“Nie, doktorka má pravdu; asi by sme naozaj mali najprv uzavrieť prípad. Všetci vieme, že vedenie nám dýcha na krk.”

“No tak potom by sme mali najprv navštíviť vdovu.”

“Súhlas.” povedal tím.

“Tara, môžeš zistiť kto to je?”

“Áno, ale najprv musíme do FBI. Budem potrebovať počítač.”

“Tak dojedzme a môžeme ísť.”

 

NY budova FBI, New York City

“Dobré ráno. Môžem vám pomôcť?” spýtala sa ich recepčná.

Asi mám  déja vu,” pomyslel si Jack.

Jack, Bobby, Myles, Booth a Tara ukázali odznaky.

Booth začal: “Agent Booth, toto sú Hudson, Manning, Leland a agentka Williamsová. Slečna  Dotsonová, sekretárka a doktorka Brennanová, pracuje v Jeffersonskom inštitúte. Sme z DC. Som si istý, že vám emailovali, že prídeme. Mali by sme mať pripravenú kanceláriu.”

“Mám tu poznámku od slečny Dotsonovej,”

“To som ja. Emailovala som a telefonovala.” odpovedala Lucy.

“Áno, pripravili sme vám kanceláriu na druhom poschodí. Ako ste hovorili, 3 počítače a tabuľa. Stoly a stoličky sú samozrejmosť,” dodala, keď videla Mylesov výraz.

Dala im kľúč a šli do kancelárie.

“Som zvedavý, či stretneme Sue,” povedal Bobby.

“Kto je Sue?” naraz, Booth a Kosť sa opýtali.

“Naša ex-kolegyňa. Odišla do NY asi pred 7 rokmi.” vysvetlil Jack. Stále ho ranilo hovoriť o nej. Bol ženatý muž, nemal by myslieť na iné ženy. Nie, Sue nebola len iná žena. Bola kamarátka a aj keď o tom nevedela, bola láskou jeho života.

“Tara, rýchlejšie, a budeme potrebovať aj fotku!” náhlil ju Myles. Kým Tara hľadala Douglasovu ženu, Jack zatiaľ napísal všetko čo vedeli na nástenku. Zrazu Tara začala čumieť na monitor

“ľudia, toto musíte vidieť.”

“Oh moje nervy.” Bobby povedal, keď to uvidel.

“Nemôžem tomu uveriť.” dodala Lucy.

“Čo?” spýtala sa Brennová.

Zatiaľ Tara vytlačila fotku a pripla ju na nástenku.

“Vdova našej obete je naša bývalá kolegyňa.” povedala. “Toto je Sue Douglasová. Nevedela som, že sa vydala, ty áno, Luce?” spýtala sa jej.

“Nie napísala mi len raz či dvakrát, ale potom už nič.”

“Horšia časť je, že ona a Douglas majú spolu 6-ročného syna Martina.” Keď to dopovedala, každý sa pozrel na Jacka. Vedeli, že sa s tým nikdy nezmieril, aj keď bol ženatý, ale nemal deti. A počuť o tom, že Sue má syna mu vzalo dych.

“Kde ju nájdeme?” spýtal sa Myles.

“Stále tu pracuje a jej a Douglasov byt je asi 15 minút odtiaľ.”

“Super, takže kde ju navštívime?” opýtala sa Kosť. Nevšimla si Jackov výraz, ale Booth áno. Všimol si že tento Hudson miloval tú Sue keď s ním pracovala a že ešte stále ju niekde vo vnútri ľúbil. Zrazu si Booth niečo uvedomil. Miloval Kosť rovnako ako Hudson Sue, ale mal to šťastie, že ju mohol vidieť každý deň. A preto sa rozhodol, že niečo musí urobiť.

 

Byt Douglasovcov, New York City

“Levi, čo mi chceš povedať? Dvere? Chceš ísť von? Ahá, niekto klope!”

“Idem!” Sue zakričala, takže ju mohli za dverami počuť. Keď otvorila dvere, zamrzla.

Booth vedel, že to bude asi takéto a tak začal hovoriť: “Pani Douglasová? Som agent Booth; toto je doktorka Brennanová z Jeffersonského inštitútu v DC. Vyšetrujeme vraždu vášho manžela. Môžeme sa vás spýtať na pár otázok?”

“Bála som sa, že prídete. Poďte ďalej.”

Všetci si sadli v obývačke.

“Aké spoločenstvo. No tak, čo chcete počuť?”

“Najprv Sue, je nám to všetkým veľmi ľúto. Úprimnú sústrasť.” Povedal jej Jack a chvíľu jej podržal ruku. Sue sa cítila v bezpečí tak ako nikdy odkedy odišla. A to ju vystrašilo.

“Pani Douglasová, kedy ste vášho manžela videli naposledy?” spýtal sa jej Booth.

“Pred dvoma týždňami. Mal sa vrátil pred tromi dňami. Kde ste ho našli? Jeho šéf mi nechcel nič povedať.”

“My vám to tiež nemôžeme povedať.” Odbil ju Booth.

“Nie môžte! Tiež pracujem v FBI! Levi, dole!”

Lucy ukázala: “Podľa mňa je len šťastný, že nás vidí.”

Hej, ale to mu nedával právo byť na gauči.” Ukázala jej späť. “A teraz mi prosím povedzte čo sa stalo môjmu mužovi alebo vám nepoviem nič.” pohrozila Boothovi.

“Bol nájdený v močiari na okraji DC a bol tam asi týždeň a pol. Mal rozbitú lebku. Predpokladáme, že bol zastrelený a potom mu rozbili hlavu, aby sme ho nevedeli identifikovať. Potom ho hodili do močiara.”

“Kto to mohol urobiť?”

“Na to sme sa ťa prišli opýtať.” Vysvetlil Bobby.

Suein telefón zavibroval vo vrecku. “Hej budem tam. Povedzte mu nech mi namaľuje obrázok.”

“Prepáčte, musím ísť vyzdvihnúť syna. Ak ste v FBI, mám kanceláriu na 4. poschodí. Zajtra by som mala byť v práci.” Povedala, kým ich odprevádzala. Potom vzala Leviho a šla po Martina.

 

Nikdy sa nezmeníš-4

NY budova FBI, New York City

“Povedala, že je na treťom.” zaprotestovala Tara. Hádali sa totiž, na ktorom poschodí Sue povedala, že má kanceláriu

“Nie, pamätám sa, že povedala na štvrtom.” povedala Brennanová.

“A čo tak ísť sa spýtať?” navrhol Booth.

“OK. Pôjdem a spýtam sa. Takže Sue Douglasová?” Jack prikývol.

“Dobrý deň. Hľadám Sue Douglasovú. Mohli by ste mi povedať kde má kanceláriu?” spýtala sa slušne Brennanová.

“Sekundičku...na štvrtom poschodí, číslo 406.” odpovedala recepčná.

“Ďakujem.”

“Štvrté poschodie, číslo 406.” povedala, keď sa vrátila do kancelárie.

“No a teraz. Ideme tam, alebo ju zavoláme sem?” spýtal sa Booth.

“Asi by mala prísť sem.” navrhol nenápadne Myles

“Fajn, Lucy vadilo by ti?”

Lucy šla po Sue, presne keď Brennanovej mobil zazvonil.

“Brennanová.”

“Doktorka Brennanová, tu je Zach.”

“Našli ste niečo Zach?”

“Analyzoval som vzorky z močiara a zistil som, že zem pod ním je odlišná od tej navrchu.” povedal Hodgins.

“Takže naňho nasypali zeminu? Čo za kriminálnikov robí toto?”

“Skutočne neviem.” odpovedal Zach.

“Ešte niečo?”

“Hej, Cam našla zeminu z toho močiara v jeho medzihrudnom orgáne (akože odborne hej ;).” povedal jej Zach.

“hej zlatko aký je NY? Užívaš so ho?” Angela sa vtrela do rozhovoru.

“Ange, nič sa nestalo.”

“No ták, urob mi láskavosť. Vráť sa v náručí toho tvojho sexy agenta FBI. ”

“Porozmýšľam o tom.” odpovedala jej Bren.

“Rozmýšľaš o čom?” spýtal sa Booth.

“Nič, Booth…Počúvaj Angela musím ísť, zavolám neskôr..”

“OK. Tak sa maj.” Položila.

Sue a Lucy vošli do kancelárie. “Presne ako keď bola v DC s nami, so mnou..” pomyslel si Jack.

Keď tam tak Sue videla všetkých až na Dimitria, nemohla si pomôcť, ale pomyslela si na časy keď bola v DC. “Presne ako keď som bola v DC s nimi, s Jackom.” pomyslela si.

“Hojte všetci.” pozdravila ich a posadila sa. Chceli dokončiť ich včerajší rozhovor tak najmä Booth pokračoval s otázkami.

“Pani Douglasová, viete o nejakých nepriateľoch vášho manžela?”

“Sue, prosím. A nie, jasné mal nepriateľov, pracoval predsa v FBI, ale o nikom konkrétnom mi nikdy nehovoril. Ale pamätám si, že raz hovoril o nejakom Alfonsovi. Zatkol ho za drogy a keď ho zatýkal tak mu vraj Alfonso prisahal, že ho zabije. Ale nie som si veľmi istá.”

“Ďakujeme Sue.” povedal Booth.

“To je všetko?! Šli ste sem 3 hodiny len preto aby ste sa ma spýtali na jeho nepriateľov?” Sue bola zmätená, “môžete mi prosím povedať či ste zistili niečo nové?”

Brennanová začala hovoriť, ale Sue jej nevidela veľmi dobre na pery.

“Ak by ste sa mi mohli otočiť tvárou, doktorka Brennanová. Som hluchá, ale čítam z pier, takže keď vám budem vidieť na pery, budem vedieť o čom hovoríte.” povedala Sue. Brennanová s Boothom vyzerali zmätene, ostatní im o tom zabudli alebo nechceli povedať.

“Oh, prepáčte nevedela som. Hovorila som, že bol pravdepodobne ešte nažive, keď ho do toho močiara zakopávali. Moja šéfka, ktorá je patologička našla v jeho medzihrudnom orgáne zeminu.”

“V jeho čo?” Sue sa spýtala.

“Kosť, aj my čo počujeme máme problém porozumieť ti, tak ako ti má rozumieť táto dáma, ktorá ti číta z pier? Prosím hovor po anglicky.” zažartoval Booth.

“V jeho pľúcach.” povedala a zaškerila sa na Booth. Tento dôkaz bol pre nich nový.

“Takže bol stále nažive keď ho postrelili, zlomili mu väzy, rozbili hlavu a potom zahrabali v močiari?” Jack bol zhrozený.

“Nuž hej, ale asi o tom nevedeli.”

“Nájdeme tých bastardov čo to urobili, prisahám ti Sue.”

Ty sa nikdy nezmeníš, Jack. Ale vďaka za podporu.” ukázala Sue.

Nemáš za čo.” odpovedal jej.

Jack chvíľu rozmýšľal, ale potom sa rozhodol urobiť prvý krok: “Nechceš ísť na obed? Iba si hladná, samozrejme.” spýtal sa.

“Pozývaš ma?”

“Áno.”

“Potom som veľmi hladná.” Sue sa zasmiala. “Ó bože milujem keď sa smeje.” pomyslel si.

“Tak poďme.” Boli na odchode a Lucy ich už už chcela zastaviť, ale neurobila tak. Ako ich sledovala odchádzať znova si pomyslela na časy, keď sa ich snažila dať do hromady.

“Aj po 7 rokov, napriek tomu, že ona je vdova a on ženatý, sú stále pre seba stvorení, nemyslíš Bobby?” spýtala sa ho.

“Luce, prestaň sa hrať na dohadzovačku. Sue práve stratila manžela a Jack je ženatý, sama si to pred chvíľou povedala, zabudla si?”

“Nie, viem čo som povedala, Bobby. A ohľadom toho Jackovho manželstva…”

 

Uzmierenie-5

Reštaurácia, New York City

“Tak ako sa ti žije v NY?” spýtal sa Jack Sue.

“Fajn. Bolo...bolo to super, keď tu bol Peter ale teraz?! Nie je to ako v DC.”

“DC je DC. Má svoj vlastný šarm.”

“Máš pravdu. Kiežby som sa mohla vrátiť.” Povedala polohlasne.

“A kto vraví, že nemôžeš? Čo ťa drží?”

“Môj syn, moja práca.” Sue odpovedala, ale vedela, že to nebol pravý dôvod.

“Môžeš požiadať o presun and svojho syna môžeš zobrať so sebou. V DC by sa mu páčilo rovnako  ako tebe.”

“Snažíš sa ma presvedčiť aby som sa vrátila?”

“A čo keď áno? Čo urobíš?”

“Začnem jesť.” Zasmiala sa. Zjedli obed a šli späť do FBI.

Zvyšok dňa strávili hľadaním toho Alfonsa a keď ho Tara našla zistili, že ide o ich starého známeho.

“Ako ho budeme sledovať? Pozná nás všetkých.”

“Možno…možno Kosť a ja by sme to mohli skúsiť.” Navrhol Booth.

“Nemyslím si, že je to dobrý nápad.” Brennanová sa bála. A pritom ani nevedela čoho.

“Nie. Naopak. Je to dobrý nápad. Pozná mňa, Mylesa a Bobbyho lebo sme ho zatýkali. Pozná Taru, lebo bola pri vypočúvaní. Nanešťastie ho sudca neposlal za mreže... ” povedal Jack.

“Musíme ho vôbec sledovať?” oponovala Brennanová.

“Kosť, čoho sa tak bojíš?” spýtal sa Booth.

“Veď to...neviem.” povedala a odišla na záchod. Keď sa vrátila povedala, že musí ísť do hotela, lebo jej nie je dobre.

 

New York hotel, New York City

Z dverí sa ozvalo tiché zaklopanie. “Vstúpte.“ Vošiel Booth.

“Hej, Kosť, čo sa deje?”

“Nič. Čo by sa malo diať?”

“Nič len ... Ešte si nebola takáto. Vždy si chcela ísť vyšetrovať do terénu. Takže niečo sa diať musí, keď zrazu nechceš.”

„Ja... ja neviem čoho sa bojím,“ povedala

“Poď sem.” Povedal a pomaly ju objal. Neodtiahla sa a Bootha to prekvapilo.

“Vieš, že mi môžeš povedať všetko, však?”

“Viem.”

“A ja viem, že keď budeš pripravená, tak mi to povieš.”

“ahh haa.”

“Fajn.” Usmial sa na ňu  a ona sa usmiala späť.

Vonku už bola tma, takže sa naspäť do FBI nevrátili. Okolo desiatej sa Booth zdvihol na odchod.

“Mal by som ísť.” Podišiel k dverám, no jej hlas ho zastavil.

“Nechoď prosím.”

“OK. Zostanem ešte chvíľu.” A sadol si späť ku nej na posteľ.

“Na tej fotke, ten chlap vedľa Alfonsa…” začala Brennanová.

“No?” Prerušil ju Booth. Brennanová vyzerala akoby o tom nechcela hovoriť.

“Temperance, no tak. Keď mi to povieš bude ti lepšie, uvidíš.”

“On... Pamätám si ho z otcovho pohrebu.” Jej otca našli mŕtveho v hotelovej izbe blízko Lousiany. Booth sa naozaj snažil dostať ten prípad pod právomoc FBI, ale nepodarilo sa mu to. Polícia nikdy vraha nenašla, ale obaja, Brennanová a jej brat sa domnievali, že to bol niekto z bandy, s ktorou mali ich rodičia dočinenia.

“Temperance...”

“Myslím, že vie kto som. Vie, že som Joy, vie že som Temperance. Ak je ten muž naozaj dobrý Alfonsov priateľ, tak ,mu o mne povie všetko.” Cez slzy ju takmer nebolo počuť. Booth ju objal silnejšie.

“Pššššť. Bude to dobré. Tak im poviem, že ťa asi ten chlap pozná a vymyslíme nový spôsob ako ho dostať. Ich oboch.”

“OK,” povedala a pozrela mu do očí. Boli plné porozumenia. “Ďakujem.”

“Kedykoľvek, Kosť, kedykoľvek.” Povedal a jemne ju pobozkal na čelo.

 

Byt Douglasovcov, New York City

“Martin, už si si vyčistil zuby?” Sue sa spýtala svojho syna.

“Hej.” Odpovedal a ona ho objala.

“Mami čo je s tebou? Si smutná a stále plačeš odkedy šiel ocko do neba. A už s tebou nie je žiadna sranda.”

“S tým musíme niečo urobiť. Akoby sa ti páčilo keby sme šli na výlet?

Výlet?

“Hej, výlet.”

“A kam by sme šli?”

“A čo tak DC?”

 DC? Čo je to? O tom som nikdy nepočul.” Bola to pravda. Nikdy mu nehovorila, že predtým než prišla do NY, pracovala v DC. Ani Petrovi nepovedala pravý dôvod prečo odišla.

“Je to hlavné mesto. Akoto že si o ňom ešte nepočul?”

“Hmmm.”

“Tak to musíme rýchlo napraviť. Ukázať ti všetky pamiatky a moje obľúbené miesta.”

“A kedy odchádzame?” Martin bol očarený.

“O týždeň, dva.”

“Fajn, lebo to ešte musím povedať mojej učiteľke. Myslíš, že sa jej to bude páčiť?”

“Bude veľmi rada, Martin, som si istá.”

“Super.”

 

Úspech-6

NY budova FBI, New York City

 “Dobré ráno, William. Ako bolo v LA?”

“Pekne, ale veľmi teplo.”

“Fajn. Ale spýtať sa ťa na LA nie je dôvod prečo som prišla.” Začala Sue.

“To som si mohol myslieť. Vždy keď prídeš, niečo chceš.”

“Dobrý vtip,” zaškerila sa na neho, “chcem pár dní voľna.”

“Koľko?”

“Asi 10, chcem ísť so synom na výlet do DC.”
”Hej, každý by mal vidieť Lincolnov pomník, že?”

“Asi máš pravdu. Tak dostanem to voľno?”

“To sa zariadi. Kedy chceš odísť?” spýtal sa William a Sue sa zamyslela. “Nechcem ísť s nimi. Možno o týždeň už budú späť.”

“O dva týždne.” Povedala nakoniec.

“OK. Tak si uži Douglasová.”

“Áno, ďakujem pane.” Usmiala sa. Keď vychádzala zrazila sa s Jackom.

“Hej, Sue. Si OK?”

“Je mi fajn,” usmiala sa, “Hmmm...Jack?.”

“Áno?”

“Plánujem ísť s Martinom na pár dní do DC a chcela by som...umm...vedieť či by Lucy...”

“No?”

“Som zvedavá či ešte stále býva v...”

“Býva. Nespomínala, že sa sťahuje.”

“Super”

“A čo si to vlastne od nej chcela?”

“Či by sa jej nespýtal aby som mohla zostať vo svojej starej izbe aj s Martinom kým budeme v DC. Nechcem zostať v hoteli ale ak jej budem vadiť, nemám inú možnosť.”

“Hej, Sue, pomaly. Sotva som ti rozumel a to nie som ten čo číta z pier.” Zažartoval.

Prepáčy Jack. Ľudia tu chcú aby som hovorila tak rýchlo ako oni.” Usmiala sa.

Možno by si sa mala vrátiť...na dobro.”

“Nie Jack. Nie teraz. Každý si myslí, že som sa tým zmierila, ale nie je to ani týždeň...”

“Ja ťa chápem...Sue...už odkedy si odišla som sa ti chcel ospravedlniť. Naozaj som to tak nemyslel...Je...je mi to ľúto.”

Sue sa v stredu ráno vrátila do kancelárie. Bol tam nevšedný ruch. Všade plno ľudí, ktorých nepoznala, pár z protidrogového a okrem nich aj samotný šéf FBI. Chcela sa spýtať Jacka, čo sa deje, ale nikde ho nevidela, ani Bobbyho, Lucy, Mylesa, Taru, nikoho z tímu. Otočila sa a šla za Dim, možno on bude vedieť čo sa deje. No v kancelárií ho nenašla. Skúsila zavolať Jackovi na mobil. Zdvihol jej, ale povedal, že sú niekde v teréne, nech na nich počká v kancelárií a z toho zhluku ľudí nech si nič nerobí. Tak sa pretlačila k svojmu stolu a začala vybavovať papierovačky, ktoré sa jej za tie 2 týždne nakopili. Po chvíli ku nej prišiel nejaký chlapík.

„Madam?“ Levi Sue upozornil a ona zdvihla hlavu.

„Áno?“

„Mohli by ste prosím odísť. Ako vidíte máme tu rušno a len nám tu zavadziate.“

„Prepáčte nerozumela som vám, povedali ste že vám zavadziam?“

„Čo ste hluchá?! Jasné, že tu zavadziate, veď nič nerobíte!“ začal na ňu vykrikovať. Sue bola prekvapená, hovoril rýchlo takmer nič mu nerozumela. V tej trme vrme si nevšimla že medzičasom sa Jack, Bobby, Myles, Lucy a Tara vrátili z terénu.

„Áno. Som hluchá. Tak ak by ste prosím hovorili pomalšie. Čítam z pier a keď tak rýchlo rozprávate nič vám nerozumiem.“

„Vypadnite!!! Hluchí ľudia nemajú v FBI čo robiť! Pracujete tu vôbec?! Zmiznite!!! Čítajte mi z pier! Z-MIZ-NI-TE! Aj s tým vaším psiskom!!!“ Ten chlap bol taký rozzúrený až mu na krku začali navierať žily. Sue sa ho zľakla a preto radšej zamierila s Levim a svojimi vecami ku dverám. Až tam si konečne všimla známe tváre. Myslela, že Jack alebo niekto iný sa jej zastane, ale ten ešte prilial olej do ohňa keď povedal: „Choď nepotrebujeme ťa tu...“ a ukázal jej dvere. A ona odišla. Odišla tam kde ju potrebovali a snažila sa vsugerovať si, že ho za to nenávidí, že ho už nechce v živote vidieť, že sa nechce vrátiť. Chcela zabudnúť na život v DC a čiastočne sa jej to aj podarilo až keď stretla Petra.

“Je to OK, Jack. Iba ma to naozaj zranilo. Od teba som vtedy neočakávala, že doslovne ukážeš dvere a dáš mi pocítiť, že viac nie som vítaná. Ale teraz je to fajn.”

“OK. Ahoj, Sue.”

“Maj sa, Jack.”

“Aj ty.”

“Tara, našla si Alfonsa?” spýtal sa Bobby. Booth a Kosť im povedali, že ho nemôžu sledovať, ale nezdalo sa, že by to bolo potrebné

“Keď som ho hodila do databázy, nuž, je v cele tu na okrsku.”

“Je na zozname hľadaných FBI a on sa nechá zatknúť?! Čo za idiota toto dokáže?” začudovala sa Brennanová.

“Vieš, Kosť, nie každý má IQ niekde v ionosfére ako ty a Zach.” Doberal si ju Booth.

“Nevolaj ma Kosť.”

“V skutočnosti ti to nevadí. Len keď si naštvaná”

“V žiadnom prípade. Nemám rada prezývky.”

“No tak, vy dvaja by ste sa fakt mali dať dokopy…pripomínate mi dvoch mojich starých známych, ktorí boli pre seba stvorení, ale kvôli nejakej hlúpej politike, ktorá sa dala obísť, nikdy vlastne randiť nezačali. A dnes sú obaja, vlastne už len jeden, zadaní.” Povedal Bobby a žmurkol na Jack, ktorého výraz bol niečo ako “Ešte raz a ...”.

“Tak poďme po Alfonsa.” Povedal Jack snažiac sa vyhnúť debate.

“Jack,” zastavila ho Brennanová.

“No?”

“Zach, môj asistent mi práve mailoval, že našli DNA patriacu Ryanovi Alfonsovi..”

“A to znamená?”

“Že ho zabil.”

“A už máme aj dôkaz. Vďaka doktorka.” Povedal Jack a spolu s Mylesom vyleteli z kancelárie.

O chvíľu boli späť. Alfonso prioznal, že Douglasa zabil keď mu povedali, že mu na súde môže pomôcť. Takisto im povedal aj pár mien z veľkého prípadu.

O dva dni neskôr leteli Jack, Bobby, Myles, Tara, Booth a Brennanová späť do DC. A Sue sa s nimi prišla rozlúčiť.

Rozhodnutia- KONIEC

Angela mala pravdu.  Medzi Brennanovou a Boothom určite niečo bolo. A obaja na to prišli po Bobbyho menšom prehovore. A keď noc pred odletom odchádzali do svojich izieb, priznali to. Nebolo to nič romantické, prekvapivo Brennanová urobila prvý krok.

“Videl si môj kľúč?” spýtala sa Booth. Obaja boli trochu podnapití a tak blízko seba.

“Nie, ja…ja som ho nevidel.”

“Super. Asi som ho stratila….” Trápne ticho. “Booth, keď…deň pred odchodom do New Yorku mi Angela niečo povedala.”

Booth, predstierajúc, že nevie o čo ide sa spýtal: “Vážne? A čo?”

“Vravela, že si myslí, že k sebe niečo cítime.”

“A cítime?” spýtal sa Booth so svojím úsmevom. Brennanová to nemohla v sebe udržať. Držala to tam príliš dlho. Jednoducho ho pobozkala. Najprv jemne a keď vo vlasoch zacítila jeho ruky, oddialila sa.

“Myslím si, že áno.”

“Ja si to myslím tiež.” Usmial sa a pobozkal ku. Tento bol od toho prvého odlišný. Bol vášnivý a jemný zároveň.

“Nuž, keďže nemám kľúč, asi si budem musieť ísť popýtať nový.” Povedala.

“Alebo môžeš zostať v mojej izbe.” Navrhol Booth s diabolským úškrnom na tvári.

V lietadle

“Kosť,”

“Booth,” začali obaja naraz.

“Hovor,” povedala.

“Nie, ty začni prvá.” Povedal.

“OK,” začala. “Premýšľala som o celej tej veci s ‘nami’…”

“Nechceš to.” Prerušil ju Booth.

“Môžem to dokončiť?” Prikývol. “Ide o to, že ešte som nemala vážny vzťah a myslím, že ak sa dáme dokopy tak to vážne bude.”

“To znamená?”

“Hej, to je môj výraz!” usmiala sa. “Nie, mám na mysli, že neviem čo robiť. Budeš chceť manželstvo a deti...S ľuďmi dobre nevychádzam. Najlepší vzťah mám s mŕtvolami.”

“Kosť, no tak…” Teraz bol na rade on. “Viem ako sa staviaš k manželstvo a deťom, ale mne je to jedno. Preboha, snažil som sa ťa dostať preč z hlavy takmer 9 rokov a teraz keď som konečne s tebou tak ťa odísť nenechám. ”

“Ale...”

“Nie, žiadne ale. Ako môžeš vedieť či nám to bude fungovať keď si nám ani nedala šancu?”

“Neviem.” Povedala potichu.

“Vidíš? Takže, Temperance, dáš nám šancu?” pozrel na ňu prosebnými očami.

“Booth, vieš že ti nemôžem nič odmietnuť keď sa na mňa takto pozrieš...” usmiala sa a pobozkala ho.

“Beriem to ako áno.”

“Áno, ber to ako áno.”

O pár dní neskôr, DC

“Mami kto je to?” spýtal sa Martin keď stáli so Sue pred reštauráciou, kde sa mali stretnúť s Jackom.

“Volá sa Jack. Bude sa ti páčiť.” Chcela povedať ešte niečo ale prerušil ju práve Jack.

“Ahoj.”

“Oh, čau, Jack. Martin toto je Jack, je to môj kamarát. Tiež pracuje v FBI.”

“Som Martin. Ak by mamka nerobila v FBI, povedal by som že je to super.”

“Rád ťa spoznávam, Martin. Si naozaj taký milý ako o tebe tvoja mamka hovorí.”

“Nie, som veľký chlapec a ochraňujem mamku pred všetkými čo jej chcú ublížiť.”

“Ja jej nechcem ublížiť. Je to moja priateľka. Môžem ju ochraňovať s tebou?”

“Jack, naozaj si nemyslím, že je to dobrý nápad…” Sue sa bála. Nebola pripravená vrátiť sa na dobro. “No tak, Sue, tvoj manžel umrel len nedávno. A Jack je ženatý, vidíš ten prsteň?

Mami, čo si myslíš?” Martin sa jej dotkol ramena a ukázal.

“Oh, prepáč, čo ste hovorili?” cítila sa trápne, ale vedela, ž nemá za čo.

Pýtal som sa ťa či ťa môžeme s Levim a Jackom ochraňovať spolu.

“To by bolo pekné.”

Super, mami.”

“Všimol som si, že dosť ukazuje. Aj vtedy keď ty nie.” Povedal Jack kým sa Martin babral so svojimi hranolkami.

“Raz som mu povedala, že je pre mňa ľahšie komunikovať takto. A je z toho celý nadšený. Akoby mal vlastný jazyk.”

“Ide mu to dokonca lepši ako mne.” Začudoval sa Jack.

“Nuž,” začala Sue.

“Ale je pravda, že som už dlho nemal príležitosť cvičiť.”

Dobrý pokus, Hudson, ale budeš si musieť nájsť nejaký čas. Z toho sa len tak nevyvlečieš .” Zaškerila sa. Teraz už vedela, že v New Yorku ju už nič nedrží. Musí sa vrátiť. Vrátiť na miesto kde sú jej priatelia.

Jack vedel, že nebude ľahké presvedčiť Sue aby sa sem natrvalo vrátila, ale rozhodol sa bojovať. Presvedčí ju za každú cenu.

“Je naozaj neskoro, mali by sme ísť,” povedala po chvíli Sue.

“To je.”

“Ahoj Jack.”

“Maj sa Sue.” Ešte kým sa otočil spýtala sa ho: “Chcem ísť zajtra k Lincolnovmu pamätníku. Možno by si sa mohol pridať?

ďakujem.

“Za čo?”

“Len tak.” Otočil sa odkráčal ku svojmu bytu.

Počas tých dní strávených s priateľmi, v meste, ktoré milovala sa Sue rozhodla, že sa vráti späť. Povedala Martinovi, že sa jej tu páči a on povedal nech sa sem presťahujú. Tak mu našla dobrú školu a ona sa vrátila k svojmu starému tímu a práci ktorú tak rada robila.

Aj keď sa snažila potlačiť to, čo k Jackovi cítila, vidieť spolu Brennanovú a Bootha jej len pripomínalo čo chcela. Ale Jack bol ženatý a nechcel sa rozviesť len tak.  Jeho žena však zahynula pri dopravnej nehode, keď do nej narazil opitý vodič kým prechádzala cez cestu. Sue sa snažila pred Jackom vyzerať, že jej je to ľúto, ale vo vnútri jasala. A potom to už neboli len Lucy a Bobby kto si doberali. Brennanová s Boothom, ktorý ich pravidelne navštevovali v kancelárií si ich začali doberať tiež.

“Vidíte? My sme spolu, teraz ste na rade vy dvaja.” To bola veta, ktorú počuli takmer každý druhý deň. Dosť to však uľahčil (alebo skomplikoval?) Martin keď sa opýtal: “Naozaj mi ocko chýba. Jack mohol by si byť môj ocko?”

Jack nevedel čo povedať. Vtom však zbadal Sue a došlo mu to. A jeho odpoveď? “Ak to tvojej mamke nebude vadiť.” A samozrejme, že Sue to nevadilo.

Dva roky po výlete do New Yorku boli spolu tí, čo spolu byť mali. Brennanová sa presťahovala k Boothovi do jeho bytu a hoci sa neplánovali zobrať, boli šťastný. Tempe teraz vždy keď meškala počula “Hovorila som ti…” od jej najlepšej kamarátky. A ona sa vždy jednoducho usmiala. Bola šťastná a to bolo najdôležitejšie.

Sue a Jack si kúpili dom na okraji DC. Jack síce plánoval požiadať Sue o ruku, ale nechcel ju do ničoho tlačiť, keďže boli šťastní. Taktiež to ich šťastie nechcel pokaziť.

///KONIEC///
Poslední komentáře
18.10.2013 23:23:37: To bolo super že ste skombinovali dva seriály dokopy! A skutočne tie dve vzťahy sú dosť podobné. Ale...
25.07.2009 14:22:10: moc úžasný příběh..:)
27.07.2008 20:32:36: Ahojky, chtěla sem se zeptat, kdo všechno sem může povídky vkládat. Myslim, jestli jí sem můžu vloži...
19.03.2008 16:29:46: ehm....to asi nebol veľmi dobrý nápad skombinovať dva seriály dokopy....:(((